Budú to znovu najsledovanejšie preteky blížiacich sa majstrovstiev sveta v atletike. Stovka mužov napíše v Londýne významnú kapitolu histórie, nech dopadne akokoľvek.
Na trón odchádzajúceho Usaina Bolta si brúsi zuby predovšetkým mladík Andre De Grasse.
Ak sa nestane nič nepredvídateľné a nečakané, postaví sa v sobotu krátko pred 22. hodinou jamajský fenomén Usain Bolt naposledy do blokov na štarte stovky. Bude útočiť na svoje štvrté svetové zlato na tejto trati. Magickej trati.
"Je to najviac pre každého šprintéra. Ak ste najrýchlejším mužom planéty, ste najlepší v niečom, v čom súperia od nepamäti všetci na celom svete," povedal pred pár dňami analytik CBS Sports a bývalý šprintér Anson Henry.
"Ešte ma neporazíš"
Prečo tie slová? Už nejakú dobu sa nielen v zámorí špekuluje o tom jedinom: dokáže Usain Bolt uhájiť svoj trón a odíde ako neporazený kráľ, alebo ho z neho zosadí niekto z mladých chrtov?
V ich čele je predovšetkým jedno meno. Dvadsaťdvaročný Kanaďan Andre De Grasse, ktorý vlani vybojoval na olympiáde v Riu striebro na dvojstovke a bol dvakrát bronzový - na stovke a v štafete na 4×100 metrov.
A hlavne je to ten istý šprintér, na ktorého sa v semifinále dvestovky pozeral o hlavu vyšší a o osem rokov starší Bolt. Svojim gestom mu naznačil: "Ešte nenastal tvoj čas, chlapče."
Že by si sám kráľ vybral svojho nástupcu?
"Stali sa z nás kamaráti. Povedal mi, ešte ma neporazíš '. Ja som mu na to odpovedal, že si idem po neho, že ho chcem poraziť. Bola to zábava, obaja sme sa bavili a celý svet s nami," spomína s odstupom takmer roka De Grasse.
Za tých približne 11 mesiacov sa mnohé zmenilo. Na snímkach z Ria je De Grasse, má oblečenie ešte od značky Nike. Od novej sezóny už ale preteká čoby hviezda Pumy, ktorá mu platí ročne 11 miliónov dolárov.
Mladík, ktorý začal s vrcholovou atletikou len pred piatimi rokmi, si aj s bonusmi môže prísť až na trojnásobok tejto sumy. Puma nikdy neponúkla športovcovi vyšší premiérový kontrakt. Že v ňom má prsty práve Bolt, netreba špekulovať. Práve "jamajský blesk" je najväčšou hviezdou tejto nemeckej firmy.
"Podpis zmluvy s Pumou bol pre mňa zásadný krok. Bol som nervózny a chvíľu som o sebe pochyboval. Naozaj môžem Bolta nahradiť? Môžem zvládnuť ten tlak? Ale vedel som, aké výhody to prinesie mne a mojej rodine. Nemám dôvod sa báť, skôr naopak," naznačuje De Grasse, že ho sila tohto okamihu na chvíľu zviazala.
Prehnaná a hraná skromnosť? Slová trénera kanadských šprintérov Kevina Tylera naznačujú niečo iné. "Keď Andre podpísal spomínaný kontrakt, šiel a kúpil si Hondu Accord. Hondu Accord! Chápete? Keby som to bol ja, už sa vozím v Lamborghini."
Kde hľadať pôvod tejto skromnosti, zarytosti, túžby byť najlepší a skromnosti zároveň?
"Atletika mi zachránila život. Spomínam si, ako som prišiel na svoje prvé preteky v basketbalových kraťasoch a požičanom vyťahanom tričku. Štartovacie bloky mi nič nehovorili, videl som ich prvýkrát v živote," spomína rodák z Markhamu.
Ľudia sa mu posmievali
Odštartoval zo stoja, ľudia sa mu posmievali. De Grasse zabehol skvelý čas 10,9 sekundy. A v hľadisku sedel aj istý Tony Sharpe, ktorý hľadal talenty v behu na 400 metrov.
Zamiloval sa ale do malého basketbalistu, ktorý neskôr priznal, že si vyskúšal aj rekreačné drogy. "Za všetko vďačím svojej mamičke Beverly, mala dve práce, aby ma podporovala. Vozila ma na tréningy. Málokto by sa takto obetoval," vysvetľuje.
Práve mama je kľúčovou osobou jeho života. Jeho otec sa totiž vrátil späť na Barbados ešte v čase, keď bol Andre batoľa.
V kontakte sú, ale je to podobné ako s kamarátmi v detstve. "Neviem, ako dopadli, asi veľmi dobre nie. Zo základnej školy už nekomunikujem s nikým, zo strednej mi zostali asi dvaja. Nebolo to ľahké obdobie, všetko zmenilo, keď ma mamička zo školy stiahla."
Práve v tej dobe objavil čaro atletiky. A možno sa zrodil nový kráľ. "Je neopotrebovaný, nikdy nebol výrazne zranený, môže byť na vrchole veľmi dlho," tvrdí Tyler.
"Chcem byť jedným z najlepších. A ak to chcem dokázať, musím poraziť Bolta," pridáva De Grasse odhodlane.
"Nemal by sa ale tak sústrediť na Bolta, ako skôr sám na seba. Toto nie je box, duel tvárou v tvár, každý má svoju dráhu, svoj príbeh," varuje ho Donovan Bailey, jeho krajan, olympijský šampión z Atlanty 1996 a bývalý svetový šampión.
Ako príznačné prirovnanie s ohľadom na fakt, že prezident IAAF Sebastian Coe označil Bolta za Muhammada Aliho atletiky.
Legendárny boxer padol v profesionálnej kariére päťkrát, vrátane svojho posledného duelu. Bolt prehral na stovke od roku 2007 celkom štyrikrát ...