19.09.2017, 11:15

Legendárni manželia Zátopkovci sa narodili v ten istý deň a rok

Ani dátum svojho sobášu nenechali na náhodu. Manželský sľub spečatili v deň svojich 26. narodenín 19. septembra 1948.

Legendárni manželia Zátopkovci sa narodili v ten istý deň a rok

Kopřivnica/Karviná/Bratislava 19. septembra (TASR) - Legendárni atléti Emil a Dana Zátopkovci tvorili nielen jeden z najznámejších športových manželských párov na svete, ale narodili sa v rovnaký deň a aj rok. V utorok 19. septembra bude mať Dana Zátopková 95 rokov. Jej manžel Emil Zátopek sa tohto veku nedožil. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo veku 78 rokov.

Ani dátum svojho sobášu nenechali na náhodu. Manželský sľub spečatili v deň svojich 26. narodenín 19. septembra 1948, niekoľko dní po návrate z londýnskych (Spojené kráľovstvo) olympijských hier (OH), na ktorých Zátopek získal svoju prvú zlatú olympijskú medailu v behu na 10.000 metrov. Ich manželstvo sa stalo zväzkom výnimočných športovcov a ľudí, ktorým boli blízke olympijské myšlienky a hodnoty. Prekonali nielen príkoria zo strany komunistického režimu po roku 1968, ale zmierili sa aj s tým, že nemohli mať potomkov.

V rovnaký deň a rok 24. júla 1952 manželia získali aj zlaté medaily na OH vo fínskych Helsinkách. Zátopek triumfoval v behu na 5000 m a jeho manželka vyhrala súťaž v hode oštepom. Navyše Zátopek vyhral aj beh na 10.000 m a maratón. Takýto zlatý hetrik sa doteraz žiadnemu vytrvalcovi nepodaril.

Emil Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Vytrvalostný bežecký talent prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne. Zúčastnil sa tradičného behu mestom a skončil druhý. Po tomto behu dostal ponuku trénovať spolu so zlínskymi atlétmi, medzi ktorými boli vtedajšie české bežecké hviezdy Tomáš Šalé a Jan Haluza. Behával trate 800 a 3000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi. Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva.



Už od roku 1945 dosahoval jeden úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950, 1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5000 m a dvakrát (1952, 1953) na 10.000 m. Štyrikrát triumfoval na OH. Prvýkrát v roku 1948 v Londýne na 10.000 m trati. Tri zlaté medaily (5000 m, 10.000 m, maratón) si odniesol z OH v Helsinkách. Na 10.000 m trati sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5000 m trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho dosiahol striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.

Aktívnu športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968. Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy.

V roku 1975 Zátopek získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra de Coubertina, udeľovanú Medzinárodným výborom pre fair play pri UNESCO. Predstavitelia Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) mu posmrtne udelili Zlatý rad za zásluhy, ktorý prevzala 6. decembra 2000 vdova Dana Zátopková. Od roku 2009 stojí v parku Olympijského múzea vo švajčiarskom Lausanne bronzová socha legendárneho vytrvalostného bežca.



Budúca olympijská víťazka v hode oštepom Dana Zátopková, rodená Ingrová sa narodila 19. septembra 1922 vo Fryštáte (dnes Karviná). Najprv sa venovala hádzanej. V roku 1949 sa dokonca stala s vtedajším tímom Slovácko Slavie aj hádzanárskou majsterkou Československa. V tom čase si už prešla prvým olympijským krstom. V roku 1948 na londýnskych OH skončila v hode oštepom siedma. O štyri roky neskôr v roku 1952 si z helsinských OH odniesla zlato. Okrem olympijského zlata má aj striebro, ktoré si priniesla z OH v roku 1960 v Ríme. Vynikajúca oštepárka dosiahla počas kariéry v rozmedzí rokov 1947-1960 trinásť titulov majsterky Československa. V rokoch 1954 až 1958 sa stala majsterkou Európy. Druhý titul majsterky Európy okorenila aj svetovým rekordom 55,73 m. Športovú kariéru ukončila v roku 1962, venovala sa trénerstvu. V rokoch 1964-1980 pracovala ako ústredná trénerka vrhov pri vtedajšom československom atletickom zväze a v rokoch 1960-1972 bola aj členkou ženskej komisie IAAF.

Legendárnu oštepárku Danu Zátopkovú ocenila v roku 2009 Európska atletická asociácia (EAA) za jej prínos k rozvoju českej atletiky. Olympijskej víťazke a bývalej svetovej rekordérke vystavila diplom v rámci svojho nového projektu s názvom "Women's Leadership Award" (Cena pre ženu vo vedúcom postavení). V roku 2016 jej vyšla kniha spomienok Náš život pod pěti kruhy.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.