26.08.2017, 08:00

Čo som sa naučil počas tothoročného extrémneho maratónu Mont Blanc

Už od detstva som sníval o behaní v horách, bolo to niečo podobné, ako keď som sníval o pešom putovaní do Santiago de Compostella. Pred rokmi som zabehol Košický maratón, ale vždy som cítil príjemné chvenie v žalúdku, keď som si spomínal na behanie po Tatrách a zbehy dole Jánošíkovými dierami v Terchovej.

Čo som sa naučil počas tothoročného extrémneho maratónu Mont Blanc
Pri behaní v horách cítim akúsi "neznesiteľnú ľahkosť bytia" a konečne dokážem vypnúť svoje analyticko-racionálne pragmatické myslenie, pričom upadnem do príjemného ničnemyslenia, popretkávaného opakovaným premáhaním vnútorného hlasu "si unavený". Najkreatívnejšie nápady a myšlienky mi prichádzajú na um práve počas behania - pre tieto príležitosti som si nahral do telefónu aj špeciálnu aplikáciu. Minulý rok sa moja túžba odbehnúť si horský maratón znovu prebudila k životu a zaregistroval som sa do losovania o účasť na maratóne okolo Mont Blanc. Veď aj tak je šanca byť vylosovaný malá. Prekvapenie nastalo keď som sa dozvedel, že som vylosovaný - miernu nervozitu nahradilo nadšenie a praktické plánovanie. 
Po pol roku intenzívnej prípravy stojím 26. júna 2017 skoro ráno v dave na námestí Place du triangle de l’amitié v Chamonix, poskakujeme v pred-bežeckom tranze, do očí sa mi tisnú slzy a spolu odrátavame posledné sekundy pred začiatkom maratónu. Zaznie výstrel a masa bežcov sa rozbehne. Už po prvých kilometroch cítim achilovku - a s tým súvisí moja prvá skúsenosť.
Dva dni pred maratónom som sa neplánovane rozhodol prespať vo vyššej nadmorskej výške na chate Plan de l'Aiguille a môj batoh s kompletnou bežeckou výbavou a bežeckým číslom som si nechal v turistickej ubytovni v Chamonix pod schodami. Po mojom návrate späť som si nenašiel bežeckú vestu s kompletným bežeckým vybavením, takže deň pred maratónom som strávil namiesto kľudného relaxu vybavovaním náhradnej registrácie a behaním po obchodoch. Náhradný bežecký batoh sa mi zarezáva do pliec a po celom dni vybavovačiek po Chamonix v sandálkach cítim už počas prvých kilometrov maratónu hlavne achilovku. Ponaučenie - dávajte si pozor na svoje odskúšané bežecké veci aj posledné dni pred maratónom.

Prichádza prudké stúpanie na Aiguillette des Posettes (2201 m n.m.). Cestou nahor ešte s radostným nadšením predbieham spolubežcov a po ňom sa v skupine bežcov rozbieham dole z kopca. Tréner ma upozorňoval na kŕče pri zbehoch dole z kopcov - ale pri mojej bežeckej príprave som sa sústredil hlavne na vytrvalosť a rýchle intervaly. Chyba. Po zbehu dole z kopca začínam cítiť kŕče na vnútornej strane stehien, a svaly o ktorých som ani nevedel, že existujú. Do konca maratónu ostáva ešte 15 kilometrov, ktoré budú popretkávané zastávkami, na ktorých si cez bolesť masírujem svoje stehná. Manželka mi posiela SMS s povzbudením "Láska, pohni riťkou" a moje plány o perfektom umiestnení sa začínajú rozplývať v horskom daždi. Skúsenosť druhá - do prípravy zaradiť silové cvičenia na svalové partie, ktoré bežne pri behu nepoužívam, ale môžem počas behov v horách zaťažiť. A cvičenie neflákať.

 
Nové ultra-tenké maratónske ponožky sa mi asi po 30. kilometri zošúchali a ja cítim cez prsty na nohe pulzujúce a rastúce otlaky. Ponožky neskôr reklamujem, ale skúsenosť je bolestivo zapamätaná: bežné bežecké ponožky, určené na behanie maratónov prevažne po cestách, nevydržia dlhé trail behy v horskom teréne s premenlivým počasím. Po skončení maratónu kupujem kvalitné, pevnejšie a hrubšie maratónske trail bežecké ponožky. A moje špeciálne priedušné tričko sa stáva vysoko nepriedušným, pretože som si na jeho vrchnú časť pripol špendlíkmi účastnícke číslo - teraz už chápem, prečo si niektorí bežci pripínali štartové čísla na bežecké kraťasy :). V duchu ďakujem za ďalšiu cennú a upotene zapamätanú bežeckú skúsenosť.

 
Zhruba na 40. kilometri vykukne slniečko a ja sa cez bolesť a únavu kochám pohľadom na Plan Praz vo výške 2000 m n.m. na opačnej strane údolia - a cítim, že do cieľa dobehnem. Posledné metre behu v špalieri fanúšikov a podporovateľov (špeciálne ma povzbudilo slovenské do-toho!) dobieham po 6 hodinách a 53 minútach do cieľa. Nie je to zrovna čas o ktorom som sníval, ale dobieham ako prvý zo Slovákov tento rok, a popravde, som rád, že som napriek opakovaným kŕčom vôbec dobehol. Prekvapivá kontrola povinného bežeckého vybavenia ešte pred tým ako nám organizátori odovzdajú medaily, prvé pivo, záverečná fotka a pokus o úsmev, a v pozadí zasnežený a slnkom obliaty štít Mont Blanc. Cenné skúsenosti bolestivo zapamätané a zvyšky maratónskeho "tetovania" - mapa pretekov so zaznačenými občerstvovačkami a stúpaniami - nosím hrdo ešte 2 týždne. A dátum nového losovania na maratón Mont Blanc 2018 poctivo zaznačený v kalendári. 
 
Ondrej Sočuvka
 
O autorovi: Ondrej Sočuvka pracuje ako policy manažér pre spoločnosť Google, pôvodne v regióne CEE a posledné 3 roky v Bruseli. Ondrej je šťastne ženatý a s manželkou Stankou majú 3 deti. 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.