Tak zima predsa len udrela. Sneh skomplikoval život nielen cestárom, ale aj nám, bežcom. V nedeľu ráno, keď výraznejšie napadol prvý tohtoročný sneh, som stál pred dilemou, kde odklusať svojich "predpísaných" 18 km. Na Železnej studienke sa šmýkalo už v sobotu, naviac, celý víkend veľmi fúkalo, hrádza neprichádzala do úvahy. A tak som si spomenul, ako sme minulú zimu- aj keď veľmi zriedka, lebo bola mierna -v zlom počasí behávali na Moste Lafranconi. Tento most poskytuje nielen prístrešok, ale aj suchý povrch. Buď na strane severozápadnej, alebo juhovýchodnej - podľa toho, odkiaľ fúka.
A tak som sa pred obedom vybral na Most Lafranconi. Urobil som dobre, lebo som objavil aj jeho inú dimenziu - "kultúrno-spoločenskú". Zistil som totiž , že takých, ktorí hľadajú útočisko v zlom počasí na tomto moste, je celkom dosť . Stretol a minul som viacerých bežcov, známych, aj neznámych. Pozdravil som sa s bývalým primátorom Bratislavy, pokecal som si s bratom známej slovenskej herečky a jeho psom, s Čechom v mojom veku, ktorý prišiel navštíviť svoju priateľku (no bez behu nemohol vydržať), ale aj s neznámym mladíkom, ktorý mi porozprával svoje zážitky z maratónu v Košiciach, ktorý prvýkrát absolvoval bez kŕčov. Vymenili sme si skúsenosti z tréningu.
Môj tréning , aj vďaka týmto milým stretnutiam a minizážitkom ubehol omnoho rýchlejšie, ako som sa obával, pendlujúc mostom sem a tam. Naviac, domov som sa vrátil s príjemným pocitom, vyvolaným nielen endorfínmi, ale aj poznatkom, že komunita rekreačných bežcov, trénujúcich aj v nevľúdnom počasí, je početná. Most Lafranconi sa stáva naším útočiskom a ašpiruje, myslím, na celkom vznešený "podnázov": Bratislavské zimné bežecké korzo...! :-))))) Alebo má azda tento most niekde "konkurenta", ktorý sa o takýto "titul" môže uchádzať tiež ?