Kým vegetariánstvo nepovažujú za život ohrozujúci extrém snáď už ani naše babičky, účinky paleo stravy sú stále terčom diskusií.
Vegetariánom sa človek stáva často už v mladosti a svoje presvedčenie, že mäso k životu nepotrebuje, si mnohokrát prináša aj do dospelosti. Naproti tomu k paleo strave sa ľudia prikláňajú najčastejšie až v momente, keď ostatné chudnúce metódy a zdravotné odporúčania zlyhajú.
Paleo cesta nie je jednoduchá
Michal Turna začal s paleo stravou pred piatimi rokmi. Dnes sám vedie kurzy, v ktorých sa snaží ľuďom osvetliť podstatu výživy inšpirovanej pravekom. Aj jeho v začiatkoch presvedčili skvelé výsledky, ktoré dosiahol s novým jedálničkom.
"Dokázal som rýchlo schudnúť nadbytočných 15 kíl a zlepšil sa aj pomer svalov a tuku v mojom tele. Netrpím ospalosťou po jedle ani nemám neustále na niečo chuť. Je to pre mňa aj prevencia pred civilizačnými chorobami, ako je vysoký tlak alebo cukrovka," hovorí.
Je však potrebné počítať s tým, že paleo cesta nie je práve jednoduchá. Podstatou je návrat k jedlu našich predkov, pre ktorých sme boli geneticky vybavení. Pri dodržiavaní pravekých zásad je teda nutné rozlúčiť sa nielen s priemyselne spracovanými výrobkami, ale aj obilninami, mliekom, strukovinami alebo zemiakmi. Naopak sa odporúča jesť potrava bohatá na tuky, ktorá zahŕňa zeleninu, mäso, vajcia, orechy a v primeranej miere aj ovocie.
Doktorka Kateřina Cajthamlová však súčasnú predstavu paleolitickej stravy považuje za nezmyselnú. "V dobe kamennej sa jedlo líšilo v závislosti na ročnom období. Samozrejme do potravy patrili spevavé vtáky, hlodavce, dážďovky, hady, lastúrniky, jašterice a hmyz. Táto potrava doplnená zhruba jedenkrát týždenne mäsom väčších divokých zvierat je v dnešnej dobe nerealizovateľná," vysvetľuje.
Pripomína tiež, že praľudia trávili väčšinu svojho života v prírode, v ktorej neexistovali chemikálie ani bežné infekcie typické pre dnešné populáciu. Podľa nej sa tak od pravekej civilizácie celkom zásadne líšime aj z fyziologického hľadiska. "Vďaka dnešnej komplexnej strave a vysokej úrovni starostlivosti o tehotné ženy a deti sme priemerne o 30 centimetrov vyšší a umierame o 40 rokov neskôr ako naši predkovia. To si vyžaduje tiež o 15 percent viac stravy, ako mali oni," vypočítava.
A čo mäso?
Jednou z najdiskutovanejších položiek paleo jedálnička je bezpochyby mäso. Výživová terapeutka Anna Jermářová vidí ťažkosť hlavne u veľkochovov. "Negatívny vplyv môže mať nižšia kvalita potravín, čo sa týka obzvlášť živočíšnych produktov. Určite tiež nie je vhodné sa mäsom prejedať. Sú ľudia, ktorí sa ním živia aj trikrát denne. To je z dlhodobého hľadiska veľmi problematické a nezdravé," hovorí.
Michal Turna však tieto obavy vyvracia s tým, že podstata palea nie je v konzumácii výhradne živočíšnej stravy. "Mäso nie je základ. Najdôležitejšiu úlohu hrajú prirodzené potraviny, ktoré dodávajú telu dostatok kvalitných kalórií a nie tých prázdnych, ktoré dnes konzumuje väčšina ľudí," zdôrazňuje.
Niektorí z odborníkov vidia úskalia aj vo vyradení všetkých obilnín z jedálnička. Paleo strava tak úplne popiera potravinovú pyramídu, ktorá bola v roku 2005 prijatá ministerstvom zdravotníctva ako oficiálne výživové odporúčanie. Podľa neho by obilniny mali tvoriť základ nášho denného príjmu.
Viacero diskusií
Michal Turna vysvetľuje, že aj keď sú tieto výrobky zo stravy vylúčené, možno ich ľahko nahradiť. "Vláknina so sacharidmi sa čerpajú z iných zdrojov, napríklad zo zeleniny a ovocia. Nutričná hodnota obilnín nie je ktovieako výnimočná, majú skôr tú výhodu, že sú ľahko dostupné. Preto sa z nich stala populárna potravina, ktorá je navyše veľmi lacná," objasňuje.
Ani doktorka Cajthamlová nepovažuje obilniny za nevyhnutnú súčasť nášho jedálnička. Musia sa však podľa nej nahradiť strukovinami, zemiakmi, kukuricou alebo ryžou. Lenže paleo strava vyraďuje aj tieto plodiny. "Nahradiť obilniny ušľachtilými druhmi koreňovej zeleniny alebo ovocia nestačí. Ovocie navyše spôsobuje nadbytok jednoduchých cukrov v strave," vysvetľuje.
Podobné diskusie sa vedú aj okolo mliečnych výrobkov. Pre mnohých je ich vymazanie z jedálnička nepredstaviteľné. Už od základnej školy sme predsa počuli o ich pozitívnom vplyve na zdravie. "Najprv by som sa zamyslel, koľko vápnika je obsiahnutého v bežne dostupných mliečnych výrobkoch. Existujú alternatívy, ktoré nám dodajú mnohokrát aj viac vápnika ako samotné mlieko," vysvetľuje Michal Turna dôvod, prečo sa paleo diéta zaobíde aj bez mliečnych produktov.
Vysadiť alkohol či cukor môže telu len prospieť
Doktorka Cajthamlová však upozorňuje, že ich vyradenie na dlhšiu dobu môže spôsobiť neznášanlivosť laktózy u ľudí, ktorí týmito problémami nikdy predtým netrpeli. "K intolerancii vedie odvykanie a zmena enzymatickej výbavy čreva. Obzvlášť problematické je vynechávanie mlieka v detstve, kedy dochádza k rastu a vývoju kostry. V starobe je tu zasa riziko rednutia kostí a osteoporózy," hovorí.
Aj keď sú názory odborníkov na paleo stravu rôzne, zhodujú sa v tom, že odstrániť zo stravy vysoko priemyselne spracované potraviny, alkohol, cukor, kávu či niektoré oleje môže nášmu zdraviu len prospieť.
Anna Jermářová pripomína, že jedlo je v prvom rade veľmi individuálna záležitosť. "Nie je vhodné všetkým odporúčať jeden extrémny výživový štýl, rovnako ako nie je vhodné ľuďom plošne odporúčať jesť všetko. Záleží na potrebách každého z nás a verím, že zdravo možno žiť napríklad bez mliečnych výrobkov alebo strukovín, rovnako ako aj s nimi."
Každý výživový smer má zaiste svoje klady, ale zároveň prináša aj riziká. Najjednoduchšiou cestou, ako zistiť čo prevažuje, je tak odskúšať si všetko na vlastnej koži. Len čas najlepšie ukáže, či život novodobých praľudí obstojí v dnešnej dobe, ktorá sa od éry paleolitu v mnohom líši.