03.11.2017, 19:33

Maratón v zelenej metropole – reportáž Juraja Červenku

Patrí medzi najobľúbenejšie maratónske behy v Európe, navyše je najväčšou športovou akciou svojho druhu v krajinách bývalej Juhoslávie. Tento rok v slovinskom hlavnom meste, obkolesenom lesmi, močiarmi a alpskými končiarmi, absolvovalo masové bežecké podujatie vyše 23 000 športovcov.

Maratón v zelenej metropole – reportáž Juraja Červenku

Ľubľana je príjemne svojským mestom. Popretkávaná cyklistickými chodníkmi, keďže dopravu na dvoch kolesách tu dennodenne volí veľká časť domácich obyvateľov, s množstvom knižníc, galérií či antikvariátov. A v neposlednom rade tiež s rušným študentským a umeleckým životom. Milá atmosféra Ľubľany a jej dobré meno patria k dôvodom, prečo je jej mestský maratón tak vyhľadávaný.

Štart 22. ľubľanského maratónu organizátori umiestnili na širokú Slovinskú cestu, jednu z hlavných dopravných tepien mesta. Za provizórnymi zábranami stojí a povzbudzuje skvelá divácka kulisa, najmä na prvom kilometri dav doslova buráca. Popri trati vidieť predovšetkým vlajky balkánskych štátov, stovky bežcov prišli do Ľubľane z Chorvátska, Srbska, Bosny a Hercegoviny, ale i susedného Talianska. Slovákov sa do štartovného koridoru postavilo presne 72, celkovo hlásateľ víta pretekárov z vyše 50 krajín sveta.  

 Bravo! Hajde!

 Veľká časť trate vedie hlavnými mestskými ťahmi, popri moderných obchodných centrách a kancelárskych budovách, ale aj okrajovými štvrťami, medzi zástavbou rodinných domov. A tak maratónsku dráhu prakticky stále lemujú väčšie či menšie skupiny povzbudzujúcich. Ich pokriky „Bravo!“ a „Hajde!“ dopĺňa zrýchlený dych bežcov. Ľubľana maratónom naozaj žije, takmer z každej záhradky nám tlieskajú ľudia, mladí i starí postávajú po stranách so slovinskými vlajkami v rukách. Niektorí dokonca usporiadali pri príležitosti maratónu záhradnú párty či grilovanie. Užívajú si slnečný, i keď trocha veterný deň, a fandia.

Príjemnou zmenou je úsek vedúci asfaltovou cestou naprieč ľubľanským lesoparkom, koncom októbra prevažne stále zeleným, no miestami už sfarbeným do zlatista. Onedlho, na 20. kilometri, pelotón redne, keďže maratónci odbáčajú z cesty smerujúcej do centra a lúčia so svojimi spoločníkmi-polmaratóncami. Kráľovskú disciplínu sa rozhodlo zdolať okolo 2 500 bežcov. Výhodou je, že aj druhá polovica trasy prechádza novými miestami a trať netvoria ju dva identické okruhy.   

Niekoľko krát prebiehame ponad riečku Ľubľanica, ktorou sa plavia malé výletné loďky. Ako ďaleko sme od centra mesta prezrádza zalesnený kopec s hradom, ktorý vidíme z rôznych strán a uhlov, podľa toho, ako meníme smer. Tempo si však každý bežec môže kontrolovať aj vďaka veľkým digitálnym časomieram umiestneným na každom piatom kilometri, neďaleko stanovíšť s občerstvením a toaletami.

Cieľ pod hradom

Slovinsko patrí k hornatým alpským krajinám a i z Ľubľane to je do veľhôr čo by kameňom dohodil. Preto nemôže byť trasa ľubľanského maratónu úplne rovinatá a miestami mierne stúpame či klesáme, veď celkové prevýšenie dosahuje až 40 metrov. Zvláštnosťou akcie je i hudobný sprievod. Kým vo väčšine miesť bežca poháňajú dopredu bubeníci či rockové skupiny, v Ľubľane to sú najmä slovinské tradičné dychové kapely.

Posledné dva kilometre maratónu vedú priamo historickým jadrom, za čoraz intenzívnejšieho jasotu priaznivcov atletiky. Miestami asfalt na uliciach strieda kamenná dlažba, čo na unavených chodidlách cítiť. Najprv prechádzame cez už dobre známu Ľubľanicu slávnym Dračím mostom so štvoricou sôch okrídlených príšer, následne pod mohutnou barokovou katedrálou, a napokon znova ponad rieku stredom tzv. Trojmostia. Celkový dojem z perfektne zorganizovaného maratónu umocní dobeh na Kongresovom námestí, znova za burácania davu ďalších divákov. Priamo pod majestátnym ľubľanským hradom, kedysi pochmúrnou vojenskou väznicou a zajateckým táborom. Dominanta slovinskej metropole je vyobrazená i na kovovej medaile, ktorú mi v cieli dáva na krk usmievavá mladá dievčina.

Oddychujúc v parku, pri pamätníku slovinských námorníkov, sa už od moderátora dozvedám mená víťazov. Absolútnym kráľom pretekov sa stal s časom 2:08:33 Marius Kimutai z Kene - víťaz tohtoročného maratónu v Rotterdame. Mimochodom, Keňania v Ľubľane obsadili deväť miest v prvej desiatke bežcov. Ženám s časom 2:27:02 dominovala Etiópčanka Shuko Genemo Wote. 

 

Text: Juraj Červenka

Foto: Lukáš Dobrovodský

 

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.