Jedného dňa mi volal cudzí človek, že má pre mňa zaujímavú výzvu. Bolo to v sobotu doobeda, keď veľmi nezvyknem so sebou nosiť pracovný telefón. Šťastie alebo dobré znamenie? Zdvihol som hovor a osoba na druhej strane mi predstavila myšlienku zabehnúť 345 km nonstop v skupine 6-tich bežcov. Zobral som si 24 hodín na rozmyslenie. Aj keď v momente, ako som zložil telefón, bol som vnútorné presvedčený, že do toho idem…
Krátke predstavenie zámeru rodine (s nie úplne všetkými informáciami), odsúhlasenie a bolo to potvrdené. Do partie som prizval svojho bežeckého parťáka, ktorého myšlienka ihneď zaujala, a základ tímu bol postavený. Následne sa k nám pridali ďalší traja bežci. A vtedy to začalo.
Beh je individuálny šport, pri ktorom výsledok závisí len od kvality jednotlivca. Zrazu bol výsledok závislý aj od ľudí, ktorých som nepoznal… Nevedel som, ako behajú. A či na to majú. V hlave som mal rôzne myšlienky: investujem čas, energiu, peniaze do pretekov, v ktorých sa môže stať, že nedôjdeme do cieľa?
Prvý spoločný tréning
Prišiel prvý tímový tréning: 4 x 15 km v priebehu 20 hodín. Adam a Tivi miesto posledných 15 km dali necelých 10 km, aj to vo veľmi voľnom tempe. Bežecky (s ohľadom na zámer) na tom neboli najlepšie. Začal som mať obavy, či to zvládnu. Ale keď som videl, ako bojovali a išli na svoje maximum, bol som rád a vedel som, že osobnostné predpoklady tam sú.
Miki sa ukázal ako najrýchlejší. Vlado a Pišta cválali presne podľa rozpisu. So sebou som bol tiež spokojný, keďže som sa uistil v plánovanom tempe pretekov a celý tréning kvalitatívne absolvoval spoločne s Mikim.
Po tomto tréningu som vedel, že bežecky preteky určite zvládnem. Oveľa viac som ale prijal výzvu spoznať nových ľudí a dosiahnuť v danom zložení čo najlepší výsledok.
Pohrať sa s taktikou, odhadom bežeckých schopností a povahových vlastností nových priateľov. Profil trate bol v niektorých úsekoch ťažký, počasie mohlo byť (a aj bolo) extrémne teplé, kvalita sa dala behať v noci…
Kto z nás má najlepšiu odolnosť pred priamym slnkom? Dokážeme behať 24 hodín bez spánku? Čo budeme jest a piť? Ako zregenerujeme? Adam a Tivi – stihnú dotrénovať, čo im chýba? Majú vôbec na to? Akú taktiku zvoliť, aby sme dokázali v primeranej kvalite behať aj v posledných úsekoch?
Správna organizácia dokáže ovplyvniť výsledky
Už po úvodnom tréningu a spoločne strávených 20 hodinách som začínal mať jasno. Všetkých som si začlenil do tímových rolí. Myslím, že nikto netušil, aké analýzy pri spoločnom tréningu prebiehajú v mojej hlave.
Vedel som, kto z nás to celé potiahne (worker), komu dáme najťažšie úseky (shaper), kto nám najviac pomôže svojimi viac ako 30-ročnými bežeckými skúsenosťami (špecialista a zároveň vyhodnocovateľ).
Kapitán nášho tímu, Pišta, ktorý nás do toho zatiahol, zostal v pozícii mysliteľa a inovátora. Seba som postavil do roviny dokončovateľa. Síce nerád dokončujem veci; skôr mám rád tvorivosť a vymýšľanie, ale v tomto tíme som lepšieho kandidáta nemal a dobehnutie do cieľa som prijal ako symbolickú výzvu. Postupne sa na mňa čiastočne presunula aj funkcia koordinátora, ktorá ale v tomto prípade nebola vôbec dôležitá.
Neskôr prišiel druhý spoločný tréning. Tam sa mi tieto roly potvrdili. Vedel som, že pokiaľ všetci dodržia dohodnutý plán, máme šancu na umiestnenie.
Bez spolupráce a supportu to nejde – rovnako ako v biznise
S blížiacim sa časom štartu nám chýbal ešte podporný tím. Potreboval poznať trasu behu, viesť sprievodné vozidlo, byť na odovzdávkach včas, čo v prípade 6-tich bežcov nie je vôbec jednoduché. Úloha podporného tímu sa nakoniec ukázala ako veľmi dôležitá a bol som rád, že si ju na seba zobrala moja manželka (čistý realizátor).
Vďaka dobrej príprave bol samotný beh úplná radosť. Išli sme presne podľa predpokladov; každý vedel, aká je jeho silná stránka a ako môže posunúť tím VPRED. (Ak keď je pravda, že Tivi zabudol bežecké topánky :) Ale v plátenkách odbehol len jeden úsek.
Nesklamalo ani sprievodné vozidlo, ktoré bolo na odovzdávkach vždy včas.
Bol som veľmi rád, že tieto preteky ma obohatil športovo a zlepšil moje sebapoznanie. Zároveň som veľa získal aj pracovne, keď som si ešte viac uvedomil dôležitosť tímu a správnu prácu s ľuďmi. Navyše si myslím, že beh celkovo veľmi pomohol a dvihol sebavedomie aj ďalším členom tímu.
Od Tatier k Dunaju sa tak stal “projektom”, ktorý bol vďaka dobrej analýze, načasovaniu a naplánovaniu, dotiahnutý do úspešného konca. Kategóriu ULTRA (6 bežcov) sme vyhrali, celkovo sme obsadili 19. miesto a predbehli 33 tímov zložených z 12-tich bežcov.