Zdá sa vám titulok tohto textu nezmyselný? Čosi iné si myslí americký konzultant a špecialista na informačné technológie Terry Kelley, podľa ktorého treba odmeňovať práve týchto ľudí -- máme sa od nich učiť a snažiť sa pochopiť, ako sa im podarilo redukovať činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné. Neodmeňujte preťažených a prepracovaných, vyzýva Kelley, sú to zrejme ľudia, ktorí sa pokúšajú "navliekať hrochovi ponožky. Toto podobenstvo je zároveň titulom jeho knihy Nenavlékejte hrochovi ponožky (Management Press, 2003), ktorá ponúka aj ďalšie pravidlá biznisu, spolu ich v dvestostranovej knihe nájdete sedemdesiatpäť. Posledné z nich myslia aj na zadné vrátka, keď tvrdia, že niektoré pravidlá by sme mali ignorovať a niektoré si "koledujú" o to, aby sme ich porušovali.
Autor sa rozhodol napísať pomerne vtipnú a dostatočne konkrétnu publikáciu, kde sa zaoberá pravidlami o práci, kariére a povýšení, manažmente, vedení ľudí, zmenách, riskovaní, organizáciách, komunikácii, ľudských vzťahoch a nakoniec pravidlami o pravidlách. Knihe by určite pomohlo, keby bola natoľko výstižná a názorná ako v prvých kapitolách, kde na začiatku nájdeme spomínaného hrocha. Toto pravidlo hovorí, že existuje práca, ktorú by sme vôbec nemali robiť, a nebodaj sa ešte usilovať robiť ju dobre. Mnohí ľudia sa prichytia pri myšlienke, že majú toľko práce, že nemajú čas robiť niečo užitočné. Od hrochov prechádza Kelley k žabám, keď radí, aby sme ich nezabíjali. Pripomína populárnu historku o žabách, ktoré vyskočia z vriacej vody, ale keď ju zohrievame iba postupne, uvaria sa v nej. Mnohí šéfovia takto "podkurujú" svojim podriadeným (sadomasochistické typy dokonca aj sebe), stále im pridávajú ďalšiu prácu, pokiaľ neskolabujú. Reč je o tzv. prírastkovej práci, ktorá podľa autora môže byť najväčšou pohromou organizácií, akú si možno predstaviť. Malou pohromou jeho publikácie je, že týmito pravidlami sa takmer vyčerpali jeho znalosti z ríše zvierat (aj keď sa ešte miestami objavia psy, dvaja kohúty na jednom smetisku či posvätné kravy) a ďalej už témy rozoberá s menšou obraznosťou. Nedostatok vhodnej fauny nahrádza dostatkom vlastných skúseností, čo je zároveň silná aj slabá stránka knihy. Pokus zovšeobecniť vlastné zážitky na univerzálne pravidlá nie je vždy úspešný, skôr by mu pomohlo -- tak, ako často sám radí -- aby zodvihol hlavu od vlastného osudu. V odbornej literatúre existujú dva extrémy: na jednej strane sú to suché a nezáživné teoretické príručky, na druhej príliš konkrétne publikácie plné osobných zážitkov pripomínajúce akési pracovné autobiografie. Autorovi hrošej knihy je evidentne sympatickejší druhý extrém, čo neznamená, že by jeho postrehy nestáli za prečítanie a uvažovanie o nich.
Kniha vo svojom závere obsahuje kratučké zhrnutia jednotlivých kapitol, ktoré občas nahradia čítanie celej kapitoly a stačia na rýchle zorientovanie sa v texte. V dvanástom bode, napríklad, radí, aby sme nedopustili situáciu, v ktorej nemáme šancu uspieť. Pokiaľ sa vás niekto snaží dostať do takejto situácie, radšej odíďte, radí autor, pričom v samotnej kapitole toho oveľa viac nepovie. Cenné na tejto publikácii nie sú celé kapitoly, ale skôr niektoré pasáže či len samotné vety. Ak sa pokúšate robiť príliš mnoho vecí sami, dosiahnete veľmi málo (pravidlo o delegovaní právomocí). Vnútorné konflikty poškodzujú firmu viac než ktorýkoľvek konkurent (pravidlo o tom, že aj paľba spojencov nás môže zabiť). Zakážte všetkým manažérom na strednej úrovni čokoľvek písať (pravidlo Neutopte sa v papieroch). Nehýbať sa je návyk potenciálnej koristi... Ak sa vám nepáči niečo z toho, čo sa deje vo vašom okolí, pokúste sa s tým niečo urobiť alebo odíďte (pravidlo Nezostaňte strnulo trčať v žiari reflektorov).
"Jednotlivé pravidlá som sa pokúsil prezentovať čo najprístupnejšie a s humorom. Neznamená to, že by som sa považoval za ktovieako vtipného alebo múdreho človeka. Vôbec nie. Pretože viem, že na tento spôsob komunikácie reagujú ľudia najústretovejšie, snažil som sa písať ako niekto, koho by som sám bol ochotný počúvať," vysvetľuje štýl svojej práce Terry Kelley. Jeho publikácia je na mnohých miestach viac poučná ako vtipná, ale každý dobrý zabávač vie, že nie je nič horšie ako snažiť sa byť vtipný za každú cenu a v každej situácii.
StoryEditor