Nedávno sme mali v rodine smutnú udalosť, na základe ktorej sme sa rozhodli pátrať po našich koreňoch a predkoch. Okrem genealogického stromu sme pomýšľali na vytvorenie vlastného erbu. Rodinní príslušníci však nesúhlasili, vraj by to bolo komplikované a drahé, bez dobrých konexií sa nám to nepodarí. Omyl, v tomto prípade neplatí, že musíme byť rovnejší medzi rovnými.
Heraldika ako pomocná historická veda a zároveň umenie prežíva u nás renesanciu. Od jej vzniku v 12. storočí, keď erby slúžili na identifikáciu nepriateľov v križiackych výpravách, sa tvorili heraldické pravidlá. Do 15. storočia bolo označenie vojakov dôležité v rytierskych súbojoch a hrách, ale potom sa jeho význam začal meniť. Okrem rytierov cítili potrebu identifikovať a odlišovať sa aj štáty, panovnícke a šľachtické rody, obce, mestá a cechy. Vznikom Československa používanie rodových erbov zaniklo, ale dnes je heraldika aj v tomto smere opäť aktuálnou vednou disciplínou, ktorá zasahuje do každodenného života spoločnosti.
Heraldický boom
"Význam a potreba heraldiky je v súčasnosti evidentná v troch rovinách," hovorí PhDr. Peter Kartous, CSc., predseda Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR a riaditeľ odboru archívnictva a spisovej služby. Prvá rovina súvisí so vznikom Slovenskej republiky, ktorý si vyžiadal spresnenie štátnej symboliky, návrat k historickému erbu Slovenska, dotvorenie detailov a premyslenie koncepcie vlajky štítu. Z erbu sa odvodila pečať SR a pečiatky štátnej správy a samosprávy.
Momentálne najviac priestoru zaberá druhá, verejnoprávna rovina, ktorá zahŕňa mestá a obce a najrôznejšie inštitúcie. Zákon im umožnil používať na svoju identifikáciu, propagačnú a úradnú činnosť vlastné vlajky, erby a pečate. Niektoré z novovzniknutých VÚC už majú svoje identifikačné znaky zaregistrované v Heraldickom registri SR a zvyšné na tom usilovne pracujú.
Po erboch však túžia aj občania. A majú právo zaregistrovať si znak svojho rodu bez ohľadu na to, či v ich žilách koluje alebo nekoluje čo len kvapka modrej krvi.
Logo nie je erb
"Neustále sme konfrontovaní potrebou štátu, miest, obcí, občanov a inštitúcií, aby sme im pomáhali upraviť a do erbu zakomponovať ich symboly, napríklad z loga," vysvetľuje časť náplne práce Heraldického registra P. Kartous. Veľkú nevedomosť by však prejavil ten, kto by logo pokladal za synonymum erbu. Erb má svoje ustálené, heraldické znaky, ktoré musí spĺňať. Musí byť v štíte, v ktorom musia byť heraldické alebo heroldské figúry. Na štíte a figúrach je možné použiť iba dve kovové farby bielu (striebornú) a žltú (zlatú) a štyri tinktúry -- červenú, zelenú, modrú a čiernu. Pri logách nie je používanie farieb a tvarov nijako obmedzené.
"Často sa musíme vyjadrovať k minciam alebo k bankovkám, k rovnošatám polície a armády a k ďalším symbolom. Heraldická komisia posudzuje, či použitá štátna symbolika nie je zdeformovaná alebo iným spôsobom nehanobí štát," hovorí P. Kartous. "Posudzovali sme aj návrhy oblečenia našich olympionikov a všetky dresy národnej reprezentácie."
Nekonečné symboly
Výpočet symbolov používaných v heraldike by bol zrejme nekonečný. Aj keď sa táto disciplína riadi svojimi prísnymi, z histórie vychádzajúci pravidlami, je otvorená vývoju a prenikajú do nej nové a nové prvky. Svetovou kuriozitou je slovenský prípad zakomponovania takzvaného zavináča (@) do erbu človeka, ktorý chcel okrem svojich historických koreňov a rodinných súvislostí zdôrazniť aj svoje povolanie a zároveň hoby -- komunikáciu. Samozrejme, schválenie takéhoto výrazne moderného prvku nebolo jednoduché a Slovenská heraldická komisia o tom rokovala približne pol roka. Pátralo sa po celom svete, či sa už niekde, aspoň v návrhu, "zavináčový" symbol objavil a aké k nemu komisie zaujali stanoviská.
Stále však platí, že gro erbu vychádza z historických súvislostí a faktov, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú osoby alebo inštitúcie. "Našou tendenciou je nielen obnova historických erbov, ale aj tvorba nových. Aj vtedy sa však snažíme vychádzať z histórie. V domácich aj zahraničných, najmä maďarských, archívoch hľadáme sfragistické pamiatky, potom analyzujeme ich obsah a ak je vhodný, prenesie sa do nového znaku."
Úcta ku koreňom
Šľachtické tituly boli zrušené, napriek tomu v našich končinách stále žijú stovky potomkov šľachtických rodov. Pri pátraní po koreňoch môže byť nápomocná už vydaná monografia šľachtických erbov Trenčianskej stolice, pripravuje sa monografia stolice Bratislavskej s víziou postupne zmapovať celý fliačik slovenskej zeme. Netreba zúfať, trhať si vlasy a nadávať na nespravodlivosť osudu, ak ste sa rodovo k šľachte nikdy nepriblížili. V demokratickom zriadení má na svoj znak nárok každý bez rozdielu. A záujem je skutočne veľký. "Panuje mylná predstava, že erby si dávajú robiť iba "veľké zvieratá". V skutočnosti o ne žiadajú všetci -- vysokí štátni činitelia, politici, lekári, vedci, umelci, podnikatelia, rovnako, ako ľudia, ktorí sa radi označujú ako obyčajní," uvádza veci na pravú mieru predseda Heraldickej komisie. "Je to istý prvok sebaúcty a úcty k rodinnej histórii. Rovnako, ako módna genealógia a dejiny svojho rodu." Mimochodom, slovenské štátne archívy ročne prispievajú do štátneho rozpočtu sumou približne stotisíc amerických dolárov, ktoré pochádzajú od Slovákov žijúcich v zahraničí za genealogické rešerše.
Chcem vlastný erb
Občianskych erbov pribúda. Ich návrhy vznikajú analýzou genealogickej rešerše, etymológie mena a priezviska, z historických profesií v rodine, súčasného povolania, záľub a orientácie vlastníka erbu. Koľko na to potrebujete? Od troch tisíc vyššie. Okrem pátrania po matrikách tvorí cenu erbu najmä jeho výtvarné spracovanie, takže všetko záleží od dohody s umelcom. "Je to ako keď vojdete do galérie a kúpite si menší obraz," prirovnáva P. Kartous. Ak máte sami umelecké sklony a viete sa vtesnať do pravidiel heraldiky, nebude vás stáť nič. Samotný zápis do Heraldického registra SR po schválení Heraldickou komisiou je bezplatný. Erb platí pre celú rodinu, manželku aj deti a dedí sa po meči. Občianske erby sa od komunálnych odlišujú. Nie je to len štít so znamením, erb má aj nadštítové časti, ktoré tvorí korunou alebo točenicou pokrytá prilba s prikrývadlami a klenot.
Rodinný erb sa používa na vizitkách, pozvánkach, blahoželaniach, listovom papieri, ale dá sa aplikovať aj na šperky, keramiku, poháre, mnohí si dávajú vyhotoviť erbovú rytinu do kože, na príbory, ale aj na oblečenie, kravaty, košele, vreckovky... Výpočet by bol nekonečný, pretože fantázii sa medze nekladú.
Moderný herold
Na kráľovských dvoroch patrila medzi významné posty funkcia herolda -- garanta, vykladača a znalca heraldických znakov. Mal svoj úrad, odev, žezlo a rituál, ktorým uvádzal držiteľov erbov do praktického života, alebo oznamoval panovníkovi, ktorýže zo šľachticov sa to blíži, aby ho poctil svojou návštevou. Nemáme síce kráľovstvo, no môžeme sa tešiť z moderného herolda. Je ním Ladislav Vrteľ, správca Heraldického registra, heraldického teoretika aj praktika -- umelca, ktorého oficiálne označujú ako "vládneho radcu pre heraldiku". Pri slávnostných odovzdávaniach erbov mestám alebo obciam poklepe svojím žezlom primátora či starostu po ramene na znak toho, že od tej chvíle je erb pre mesto, obec platný a starosta je zodpovedný za to, že sa bude v úcte používať v každodennom živote.
Okrem odborníkov sa touto problematikou zaoberajú aj amatéri. Pri Matici slovenskej existuje Heraldicko-genealogická spoločnosť, ktorá vydáva časopis Genealogický hlas. Členovia spoločnosti rozvíjajú pozitívne tradície súvisiace s rodinnou históriou a s heraldikou na Slovensku.
StoryEditor