Miliónových nákupov je menej a obchody s umením po 11. septembri 2001 viaznu. Celá sezóna je však v znamení vedomia, že "čerstvé plátna na trhu" sú v prípade krízy vhodnou investíciou. Ponuka zbierok a výnimočných diel, predovšetkým v jesenných aukciách roku 2001, bola chudobnejšia ako inokedy, ale všade tam, kde bola špičková kvalita zastúpená prijateľnými cenami, pokladnice nezaháľali.
Trh s umeleckými predmetmi sa v roku 2001, napriek všetkým hospodárskym a politickým problémom, vyhol kríze. Skupinu jedenástich najdrahších diel, predaných za viac ako desať miliónov dolárov, vedú plátna nemeckých maliarov: Max Beckmann s autoportrétom, ktorý vznikol v roku 1938 v Amsterdame -- dedičstvo po najväčšom zberateľovi Beckmanna Stephanovi Lacknerovi. Plátno u Sothebyho vydražili za 22,5 milióna dolárov a predali zakladateľovi múzea New Yorker Museum a zberateľovi expresionistov Ronaldovi Lauderovi. Vydraženie raného Noldeho (u Lempertza) za 1,1 milióna mariek a priemernej olejomaľby Karla Schmidta-Rottluffsa Čitateľka svedčia o kúpnej sile aj v tejto kategórii. Doterajšieho favorita aukcií Moneta predbehol minulý rok obraz Légera Le Moteur (16,7 milióna dolárov) a portrét starého anglického majstra Joshua Reynoldsa (14,6 milióna dolárov).
Dobrý rok majú za sebou aj sochy. Favoritom zostáva Henri Matisse s 12,6 dolára za ranokubistickú sochu Figure décorative. Najdrahšia súčasná plastika je reliéf Brucea Naumansa Henry Moore bound to fail (9,9 milióna dolárov). Ale aj za bronzovú sochu Beuysa Posteľ ponúkli u Lempertza až 820 000 nemeckých mariek. Záujem je aj o autogramy. Za miniatúrne útržky papiera od Michelangela a Leonarda da Vinci zaplatili kupci až 8,14 a 5,9 milióna libier. Dôsledkom bolo neúmerné predraženie aj priemerného materiálu.
Obchod so starožitnosťami je na tom tak dobre, ako už dávno nebol. Dokazuje to medzinárodná chuť nakupovať knihy a grafiky. Stabilita obchodu s umeleckými predmetmi závisí predovšetkým od medzinárodného dopytu na umeleckých a starožitných aukciách, na ktorých sú aktívni predovšetkým Američania. Nemecko v minulom roku ukázalo, že je atraktívnou krajinou pre obchodníkov a zberateľov. Najdrahším obrazom vydraženým na aukcii v Nemecku je žánrový obraz Zubný lekár od Gerrita Dousa, ktorý za 5,7 milióna nemeckých mariek u Carola van Ham vydražilo medzinárodné obchodné konzorcium. Nie je to veľký cenový rozdiel v porovnaní s 18,28 milióna frankov, za ktoré kúpili Arabského jazdca od Eugéna Delacroixa v Paríži. Národné trhy sa stávajú medzinárodnými, a to nie je práve tou najhoršou ochranou pre krízy domácej výroby.
Udalosti 11. septembra ovplyvnil trh s umeleckými predmetmi hlavne v dvoch smeroch. Drahé, zriedkavé umenie, ktoré sa práve dostalo zo starých zbierok na trh, pokračuje v svojej závratnej ceste hore, ale len vtedy, ak sú vhodné ceny. Sú aj predražené ponuky, ako v prípade Phillipsa v New Yorku. Ponúkané Smoke Collection nakoniec vydražili za 86 miliónov dolárov, teda za polovicu ich cieľovej sumy. Fantómové ceny zaťažujú aj nemecké obrazy zo zbierky Grotheho a museli sa podrobiť opravám cien.
V nemeckých jesenných aukciách sa eurofóbia odrazila v nákupoch last minute. Nakupovalo predovšetkým mladé publikum, ktoré doteraz nefigurovalo ako investor do umeleckých predmetov. Reč však nie je o povestnom úniku do materiálneho sveta, ale o hermetickom uzatvorení likvidného kapitálu krátko pred menovou reformou. Trhu s umeleckými predmetmi sa nemôže stať nič lepšie, ako to, že toto bude prvá lastovička.
StoryEditor