Predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský označil za dvojtvárne rozhodnutie prezidenta SR Rudolfa Schustera vrátiť do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Podľa neho prezident nerešpektuje rozhodnutie ÚS SR vo veci súladu vyhlášky a interrupčného zákona s Ústavou SR, pretože vo svojom odôvodnení vlastne prejudikuje účinnosť zákona. Hrušovský zdôraznil, že KDH bude opätovné schválenie novely naďalej považovať za vážne porušenie Koaličnej zmluvy a urobí všetko pre to, aby parlamentom neprešla.
Podľa podpredsedu SDKÚ, vicepremiéra Ivana Mikloša, rozhodnutie prezidenta vytvorilo priestor na upokojenie politickej situácie. Aj on označil za problém skutočnosť, že prezident prejudikuje rozhodnutie ÚS SR: "akoby predpokladal, že zákon a vyhláška sú v rozpore s ústavou", vyhlásil. Novela podľa neho nemení súčasne platný právny stav, ktorý on osobne považuje za akceptovateľný a vyvážený, ktorý prispieva k znižovaniu miery interrupcií. Otázku interrupčného zákona označil za "zástupný problém".
Rozhodnutie vrátiť parlamentu novelu interrupčného zákona privítal predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) František Tondra. Podľa hovorcu KBS Mariána Gavendu cirkev od začiatku zdôrazňovala, že ide o základné ľudské práva a hodnoty. Schusterovo veto tzv. interrupčnej novely je podľa zástupcu generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Ivana Osuského signálom pre spoločnosť, že o najzávažnejších veciach - dare a hodnote života - treba rozhodovať uvážlivo a nie politicky.
Problém s účinnosťou
Za neobvyklé označil rozhodnutie R. Schustera predseda ĽÚ Vojtech Tkáč, najmä pokiaľ ide o uznesenie, posúvajúce účinnosť zákona. Podľa experta na ústavné právo Ladislava Orosza je možnosť pripomienkovať akékoľvek ustanovenie zákona, teda aj to, ktoré sa týka účinnosti. Hoci sa podľa neho ešte nestalo, aby sa účinnosť viazala na splnenie určitej podmienky, " v slovenskej legislatívnej praxi máme niekoľko zákonov, v ktorých niektoré ustanovenia majú nadobudnúť účinnosť až po vstupe SR do EÚ", uviedol. Ide teda o analogický postup, ktorý je v súlade s ústavou.
Hra o budúcnosť R. Schustera
Predseda ANO Pavol Rusko očakával, že prezident novelu vráti. "Keď zákon príde v septembri do Národnej rady SR, zachováme sa rovnako," povedal. Zároveň Rusko nechce špekulovať, či Schusterove dôvody sú relevantné alebo alibistické.
ANO prvýkrát presadila zákon aj vďaka hlasom opozičných poslancov. Či sa jej to podarí aj na druhý pokus, P. Rusko odpovedať nevedel. "Dalo sa predpokladať, že prezident novelu vráti. Natiahol čas," povedal podpredseda ĽS-HZDS Ján Kovarčík. Rovnako ako líder strany Vladimír Mečiar aj on si myslí, že Schuster rozhodol "úplne ako veriaci ateista". Prezident sa nechal zatiahnuť do politickej hry, vyhlásil predseda KSS Jozef Ševc. Tým podľa neho rozhodol aj o svojej vlastnej budúcnosti. Predstavitelia KSS túto legislatívnu normu v parlamente znovu podporia, pričom novelu považujú za vyjadrenie vecného stanoviska odborníkov. Rozhodnutie prezidenta republiky je podľa Roberta Fica signálom, že Rudolf Schuster už nemieni v nasledujúcich prezidentských voľbách kandidovať. Líder Smeru svoj názor zdôvodnil vnášaním silných subjektívnych pocitov a postojov do štátnických rozhodnutí a umožnenie ďalších nepodstatných šarvátok v neschopnej vládnej koalícii. Rovnako podľa neho prezident uprednostnil svoje osobné vnímanie problematiky interrupcií pred potrebným nadstraníckym prístupom. Celý poslanecký klub NR SR za Smer podporí novelu tzv. interrupčného zákona pri jej opätovnom prerokúvaní v parlamente.
Chronológia
10. mája 2001 - KDH podalo na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva z roku 1986 a Ústavy SR. Zákon o umelom prerušení tehotenstva umožňoval vykonávanie interrupcií do 12. týždňa tehotenstva, vykonávacia vyhláška však túto možnosť v prípade genetickej chyby plodu poskytovala až do 24. týždňa.
10. apríla 2003 - ANO predložila do parlamentu novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Jej zámerom bolo zakomponovať do zákona ustanovenie týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva v prípade genetickej chyby plodu, o ktorom hovorila sporná vyhláška. Dôvodom bola snaha predísť právnemu vákuu, ak by Ústavný súd označil vyhlášku za protiústavnú.
3. júla 2003 - NR SR schválila novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Z prítomných 132 poslancov sa na hlasovaní zúčastnilo 113, za schválenie bolo 70, proti hlasovalo 32, hlasovania sa zdržalo 11 členov parlamentu a 19 nehlasovalo vôbec.
23. júla 2003 - Prezident zverejnil svoje rozhodnutie nepodpísať novelu interrupčného zákona.