Rastúci tlakom na poskytovanie kvalitných účtovných informácií nielen zo strany investorov, ale aj ostatných používateľov týchto informácií, viedol vo viacerých krajinách Európskej únie k myšlienke, aby sa pre isté účtovné jednotky vyžadovala aplikácia štandardov IFRS/IAS povinne, pričom by sa ostatným subjektom umožnilo použiť tieto štandardy aj na dobrovoľnej báze.
V pozadí týchto úvah stojí snaha o ochranu oprávnených záujmov investorov (vlastníkov). V prípade spoločností emitujúcich cenné papiere, ktoré sú registrované na regulovanom trhu, prináša obligatórne použitie štandardov IFRS/IAS požadovanú kvalitu a spoľahlivosť údajov. Na druhej strane, v prípade ostatných spoločností môže vzniknúť spoločenský tlak na poskytovanie takto kvalitných a spoľahlivých údajov -- a to aj mimo rámca požadovaného existujúcou legislatívou. Banky (ako príklad z mnohých) totiž budú musieť zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/IAS povinne a dá sa preto predpokladať, že svojim klientom (aspoň tým, ktorým poskytujú úvery) odporučia to isté.
Jednou z krajín, ktorá sa pre takéto riešenie rozhodla, je aj Veľká Británia. Pravda, v tomto prípade hrá istú úlohu aj pomerne silná ideologická previazanosť medzi štandardmi IFRS/IAS a už existujúcim systémom účtovných štandardov v krajine a zároveň britská tradícia liberalizácie obchodu a podnikania. Sedemnásteho júla 2003 tak Jacqui Smithová (ministerka priemyslu a regionálneho rozvoja) vyhlásila, že štandardy IFRS/IAS budú môcť kótované spoločnosti používať aj vo svojich individuálnych účtovných závierkach, a že túto možnosť budú mať aj ostatné spoločnosti (a to tak v prípade individuálnych, ako aj konsolidovaných účtovných závierok).
S podobným námetom prišla aj Belgická komisia pre účtovné štandardy (CBN -- CNC). Podľa jej návrhu by sa mali od roku 2005 zostavovať kótované spoločnosti svoje konsolidované účtovné závierky podľa štandardov IFRS/IAS. Od roku 2007 by sa táto povinnosť vzťahovala aj na nekótované spoločnosti a (prípadne) aj na individuálne účtovné závierky (Medzinárodné účtovné štandardy číslo: 3/2003).