Spotrebné dane -- na čo slúžia a kam smerujú

Do konca októbra vybral štát na spotrebných daniach takmer 35 miliárd korún, o päť miliárd viac ako v rovnakom období minulého roka. Stalo sa tak aj vďaka tomu, že odolal tlaku autodopravcov či pivovarníkov na ich zníženie. Čoraz častejšie sa teraz ozývajú požiadavky, aby výnosy rozdeľoval inak - nasmeroval ich tam, kde zdaňované tovary robia najviac škody.

Zdravotníci a ekológovia
Ľudia, ktorí fajčia, pijú alkohol a jazdia na autách, platia ročne prostredníctvom spotrebných daní takmer štyri desiatky miliárd korún. Približne podobné sú aj náklady zdravotníctva na liečbu zvýšeného výskytu ochorení dýchacích ciest, pečene, zhubných nádorov a srdcovo-cievnych ochorení. Štát podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu na tieto ochorenia priamo prispieva asi iba miliardou korún. Zdravotníkom sa ako možný zdroj javia práve spotrebné dane. "Časť daní z tovarov, ktoré spôsobujú spoločnosti škodu, by mala ísť tomu, kto ju musí riešiť," hovorí Dragula.
Podobné nároky sa objavujú aj v životnom prostredí. Hluk, znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, narušovanie ekosystémov a zmena klímy sú podľa Stanislava Hreusíka z Výskumného ústavu dopravného v Žiline najčastejšie dôsledky stále sa rozširujúcej dopravy. Škody na životnom prostredí sa pohybujú od troch do siedmich percent hrubého domáceho produktu. V tomto roku to je teda niečo medzi štyrmi a desiatimi miliardami korún. Podľa Hreusíka by sa preto zhruba 40 percent spotrebnej dane z minerálnych olejov malo nasmerovať do životného prostredia.

Dane sú ucelený balík
Ministerstvo financií a experti podobné snahy odmietajú. "Nie je možné viazať spotrebné dane na zdravotníctvo, lebo by sa rozbila tvorba rozpočtu," reaguje hovorca rezortu Peter Papanek. Všetky príjmy sú podľa neho súčasťou rozpočtu a ich priame určenie na konkrétne účely by bolo v rozpore so zásadami zostavovania rozpočtu. "O delení výnosov prebieha vždy transparentná a jasná diskusia a to, že každý rezort plače kvôli nedostatku peňazí, je prirodzené," povedal Papanek.
Ani analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian si nemyslí, že časť výnosu spotrebných daní by sa mala viazať na zdravotníctvo a životné prostredie. "Dane tvoria ucelený balík, z ktorého sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu rozdeľujú peniaze a nedá sa povedať, či koruna, ktorá prišla do zdravotníctva, pochádza z výberu DPH alebo spotrebných či iných daní," hovorí Kotian. Zdravotníctvo i životné prostredie majú podľa neho vzhľadom na súčasné možnosti ekonomiky dosť peňazí, ktoré tam prúdia z viacerých zdrojov. Okrem štátu sú to najmä zdravotné poisťovne a v prípade životného prostredia aj prostriedky z eurofondov. "Do zdravotníctva a životného prostredia smeruje niekoľkonásobne viac prostriedkov, ako sa vyberie zo spotrebných daní," doplnil Kotian.

Kontrola spotreby
Spotrebné dane sú pre každú vládu stabilným zdrojom príjmov. Aj preto, že sa nimi zdaňujú tovary, ktoré sú ťažko zastupiteľné a zmena ceny príliš neovplyvňuje dopyt. Výber spotrebných daní je v porovnaní s ostatnými lacnejší, pretože sa dá ťažšie vyhýbať ich plateniu, čo znižuje náklady na kontrolu.
Ďalším dôvodom výberu spotrebných daní je, že zdaňujú tovary, ktorých používanie so sebou neprináša len osoh, ale aj celospoločenské náklady a škody. Preto sa vlády snažia o zníženie ich spotreby. "Každé zvýšenie spotrebnej dane má na jednej strane zvýšiť príjmy rozpočtu, nutné na pokrytie týchto výdavkov, zároveň však dochádza k cielenému opatreniu na zníženie spotreby, a teda aj výdavkov, ktoré sú s ňou spojené. Zdaňované komodity sú luxusné, teda nie sú nevyhnutné pre život a je predpoklad, že by mali zaťažovať vrstvy s vyššími príjmami," uvádza sa v analýze rezortu financií.

Existuje aj iný motív?
Podľa analytika M.E.S.A. 10 Karola Morvaya však pri spotrebných daniach vzniká nebezpečný precedens, hraničiaci s morálnym hazardom. "Politikom sa kvôli zdaňovaniu môže hodiť rast spotreby komodít, hoci škodia zdraviu a životnému prostrediu," vysvetľuje Morvay. Vlády si napriek svojim vyhláseniam v mnohých prípadoch neželajú zníženie spotreby týchto tovarov, lebo by to mohlo viesť k významnému výpadku zdrojov štátneho rozpočtu. "Už dlho sa objavujú úvahy o tom, že vlády nemajú dostatočný motív podporovať výskum alternatívnych zdrojov energie, keďže výroba ropných produktov sa skvele kontroluje a zdaňuje," zamýšľa sa Morvay.