StoryEditor

Spotrebné dane -- na čo slúžia a kam smerujú

08.11.2004, 23:00
Koncom októbra vybral štát na spotrebných daniach takmer 35 miliárd korún, o päť miliárd viac ako v rovnakom období minulého roka. Stalo sa tak aj vďaka tomu, že odolal tlaku autodopravcov či pivovarníkov na ich zníženie. Čoraz častejšie sa teraz ozývajú požiadavky, aby výnosy rozdeľoval inak -- nasmeroval ich tam, kde zdaňované tovary robia najviac škody.

Do konca októbra vybral štát na spotrebných daniach takmer 35 miliárd korún, o päť miliárd viac ako v rovnakom období minulého roka. Stalo sa tak aj vďaka tomu, že odolal tlaku autodopravcov či pivovarníkov na ich zníženie. Čoraz častejšie sa teraz ozývajú požiadavky, aby výnosy rozdeľoval inak - nasmeroval ich tam, kde zdaňované tovary robia najviac škody.

Zdravotníci a ekológovia
Ľudia, ktorí fajčia, pijú alkohol a jazdia na autách, platia ročne prostredníctvom spotrebných daní takmer štyri desiatky miliárd korún. Približne podobné sú aj náklady zdravotníctva na liečbu zvýšeného výskytu ochorení dýchacích ciest, pečene, zhubných nádorov a srdcovo-cievnych ochorení. Štát podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu na tieto ochorenia priamo prispieva asi iba miliardou korún. Zdravotníkom sa ako možný zdroj javia práve spotrebné dane. "Časť daní z tovarov, ktoré spôsobujú spoločnosti škodu, by mala ísť tomu, kto ju musí riešiť," hovorí Dragula.
Podobné nároky sa objavujú aj v životnom prostredí. Hluk, znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, narušovanie ekosystémov a zmena klímy sú podľa Stanislava Hreusíka z Výskumného ústavu dopravného v Žiline najčastejšie dôsledky stále sa rozširujúcej dopravy. Škody na životnom prostredí sa pohybujú od troch do siedmich percent hrubého domáceho produktu. V tomto roku to je teda niečo medzi štyrmi a desiatimi miliardami korún. Podľa Hreusíka by sa preto zhruba 40 percent spotrebnej dane z minerálnych olejov malo nasmerovať do životného prostredia.

Dane sú ucelený balík
Ministerstvo financií a experti podobné snahy odmietajú. "Nie je možné viazať spotrebné dane na zdravotníctvo, lebo by sa rozbila tvorba rozpočtu," reaguje hovorca rezortu Peter Papanek. Všetky príjmy sú podľa neho súčasťou rozpočtu a ich priame určenie na konkrétne účely by bolo v rozpore so zásadami zostavovania rozpočtu. "O delení výnosov prebieha vždy transparentná a jasná diskusia a to, že každý rezort plače kvôli nedostatku peňazí, je prirodzené," povedal Papanek.
Ani analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian si nemyslí, že časť výnosu spotrebných daní by sa mala viazať na zdravotníctvo a životné prostredie. "Dane tvoria ucelený balík, z ktorého sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu rozdeľujú peniaze a nedá sa povedať, či koruna, ktorá prišla do zdravotníctva, pochádza z výberu DPH alebo spotrebných či iných daní," hovorí Kotian. Zdravotníctvo i životné prostredie majú podľa neho vzhľadom na súčasné možnosti ekonomiky dosť peňazí, ktoré tam prúdia z viacerých zdrojov. Okrem štátu sú to najmä zdravotné poisťovne a v prípade životného prostredia aj prostriedky z eurofondov. "Do zdravotníctva a životného prostredia smeruje niekoľkonásobne viac prostriedkov, ako sa vyberie zo spotrebných daní," doplnil Kotian.

Kontrola spotreby
Spotrebné dane sú pre každú vládu stabilným zdrojom príjmov. Aj preto, že sa nimi zdaňujú tovary, ktoré sú ťažko zastupiteľné a zmena ceny príliš neovplyvňuje dopyt. Výber spotrebných daní je v porovnaní s ostatnými lacnejší, pretože sa dá ťažšie vyhýbať ich plateniu, čo znižuje náklady na kontrolu.
Ďalším dôvodom výberu spotrebných daní je, že zdaňujú tovary, ktorých používanie so sebou neprináša len osoh, ale aj celospoločenské náklady a škody. Preto sa vlády snažia o zníženie ich spotreby. "Každé zvýšenie spotrebnej dane má na jednej strane zvýšiť príjmy rozpočtu, nutné na pokrytie týchto výdavkov, zároveň však dochádza k cielenému opatreniu na zníženie spotreby, a teda aj výdavkov, ktoré sú s ňou spojené. Zdaňované komodity sú luxusné, teda nie sú nevyhnutné pre život a je predpoklad, že by mali zaťažovať vrstvy s vyššími príjmami," uvádza sa v analýze rezortu financií.

Existuje aj iný motív?
Podľa analytika M.E.S.A. 10 Karola Morvaya však pri spotrebných daniach vzniká nebezpečný precedens, hraničiaci s morálnym hazardom. "Politikom sa kvôli zdaňovaniu môže hodiť rast spotreby komodít, hoci škodia zdraviu a životnému prostrediu," vysvetľuje Morvay. Vlády si napriek svojim vyhláseniam v mnohých prípadoch neželajú zníženie spotreby týchto tovarov, lebo by to mohlo viesť k významnému výpadku zdrojov štátneho rozpočtu. "Už dlho sa objavujú úvahy o tom, že vlády nemajú dostatočný motív podporovať výskum alternatívnych zdrojov energie, keďže výroba ropných produktov sa skvele kontroluje a zdaňuje," zamýšľa sa Morvay.

Spotrebné dane
Liter benzínu Natural 95* 15,50 Sk
Krabička cigariet v cene 60 Sk** 30,20 Sk
Krígeľ 12˚ piva* 3 Sk
* nezávisí od konečnej ceny
** závisí od výslednej ceny (skladba dane: 0,91 Sk/kus plus 20 % z celkovej ceny)

Výnosy štátneho rozpočtu zo spotrebných daní
Spotrebná daň/rok

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004*

z piva

0,843

1,241

1,323

1,306

1,086

0,986

1,167

1,299

1,351

1,337

1,14

1,599

z vína

0,338

0,383

0,399

0,418

0,38

0,383

0,399

0,383

0,295

0,158

0,081

0,081

z liehu

1,778

3,136

3,58

4,399

3,695

4,176

4,455

4,372

4,001

3,775

2,403

2,42

z tabaku a tabakových výrobkov

1,645

2,626

2,857

3,08

3,317

4,552

4,209

4,785

4,587

6,283

5,352

5,307

z minerálnych olejov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

13,305

18,09

21,5

z uhľovodíkových palív a mazív

8,613

12,954

11,776

12,408

13,385

12,972

14,933

17,607

18,167

7,143

 

 

Pozn.: V priebehu roka 2002 došlo k zmene názvu dane z uhľovodíkových palív a mazív na daň z minerálnych olejov, rozšíril sa predmet dane. Pri benzínoch môžu firmy základ dane vykazovať nielen v hmotnosti ale aj v objeme
* ku koncu septembra
Zdroj: Ministerstvo financií SR

Výdavky na zdravotníctvo (v mld. Sk)
 

2003

2004

2005

2006

Zdravotné poisťovne 59,0 62,7 71,6 75,0
Ministerstvo zdravotníctva 4,3 5,1 3,6 2,8
Iné rozpočtové kapitoly 0,4 0,5 0,5 0,5
Spolu 63,7 68,3 75,7 78,3
Medziročná zmena (v %)   7,2 10,8 3,4
Výdavky na životné prostredie (v mld. Sk)
 

2003

2004

2005

2006

Štátny rozpočet 3,3 3,5 3,9 4
Peniaze z eurofondov 1,1 1,7 8,9 10,7
Spolu 4,4 5,2 8,9 10,7
Medziročná zmena (v %)   18,2 71,2 20,2
Zdroj: Ministerstvo financií

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
20. apríl 2024 13:30