V únii patríme k chudobnejším susedom

Pri porovnaní finančného bohatstva jedenástich krajín sa Slovensko umiestnilo tesne nad priemerom krajín novej Európy. Finančné bohatstvo Slovákov k hrubému domácemu produktu predstavuje 49 percent. Obyvateľstvo Európskej pätnástky dosiahlo v tomto ukazovateli až 170 percent a napríklad Česi majú finančné aktíva vo výške 73 percent HDP. Najhoršie na tom bolo Rumunsko so šestnástimi percentami. "Zaujímavou krajinou je Turecko, kde domácnosti držia kvôli vysokej inflácii svoje úspory v zlate. Ak by sme zahrnuli aj držbu zlata, ukazovateľ bohatstva by bol o tridsať percent vyšší," tvrdí Debora Revoltella, hlavná ekonómka divízie New Europe v UniCredito.
"Dôvodom disproporcie bohatstva medzi starými a novými členmi únie je, že finančné aktíva sú kumulované najmä z príjmov," vysvetlil Viliam Pätoprstý analytik UniBanky. Analýza tak poukázala na silný priamy vzťah medzi príjmom a finančnými aktívami v prepočte na jedného obyvateľa. "Byť bohatý v krajinách novej Európy je najmä otázkou tokov, dedičstvo stále nehrá významnú rolu," domnieva sa Revoltella. Finančné bohatstvo na obyvateľa je stále nižšie ako príjem na obyvateľa. Zároveň najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva stále nie sú schopné sporiť. Napriek vysokým nedobrovoľným úsporám v predtranzitívnom období sa ich reálna hodnota znížila. V dobe komunizmu totiž štruktúra tovarov neumožňovala za zarobené peniaze nakúpiť tovar, ktorý by obyvateľstvo chcelo.
Analityk Ľudovej banky Mário Blaščák vidí aj ďalšie dôvody nízkeho bohatstva. "Po začatí transformačného procesu v bývalých komunistických krajinách sa znížila ekonomická aktivita. Niektoré krajiny len nedávno dosiahli úroveň nominálneho HDP z pred roku 1989," povedal Blaščák. Ďalším dôvodom je devalvácia mien, ktorá spôsobila znehodnotenie úspor.