Vojenský konflikt medzi Irakom a Spojenými štátmi bude mať pravdepodobne len krátkodobý dosah na vývoj amerického hospodárstva, hoci neočakávané zvraty môžu mať zatiaľ neodhadnuteľné následky. Aj napriek tomu, že Irak tento týždeň ponúkol Organizácii spojených národov možnosť návratu zbrojných inšpektorov do krajiny, americký viceprezident Dick Cheney už prednedávnom uviedol, že ani ďalšia návšteva inšpektorov rozhodnutie USA neanuluje. Pozorovatelia sa však obávajú, že vojna proti Iraku spôsobí prudké zvýšenie cien ropy, čo môže vážne poškodiť nielen ekonomiku USA, ale aj ostatnej časti sveta. Informovala o tom mediálna spoločnosť BBC.
Invázia Iraku do Kuvajtu v roku 1990 a následný vstup USA do vojny v roku 1991 urýchlili recesiu v rokoch 1990 až 1991, keď došlo k prudkému vzostupu cien ropy na svetových trhoch. Vysoké ceny následne zvýšili spotrebiteľské ceny, výdavky spoločností a náklady na prepravu. Irak je v súčasnosti piatym najväčším zdrojom ropy pre USA. Krajina je zároveň členom ropného kartelu OPEC, ktorý vyprodukuje až 40 % z celkovej produkcie ropy na svete a v súčasnosti disponuje viac než troma štvrtinami celosvetových ropných rezerv. "Každý deň sa na svete spotrebuje asi 75 mil. barelov ropy. Ak však dôjde k nepredpokladanému prerušeniu dodávky, cena čierneho zlata sa okamžite zvýši, a je preto viac než isté, že aj vojna v Iraku môže podobnú situáciu vytvoriť," upozornil Youssef Ibrahim, člen Výboru pre zahraničnú spoluprácu.
Americkí prepravcovia, z ktorých väčšina dnes bojuje o prežitie, sa obávajú, že vojna v Iraku ešte viac poškodí ich súčasnú neľahkú situáciu, pretože nedokážu konkurovať v prípade zvýšenia cien ropy americkému vojsku a jeho finančným možnostiam na nákup pohonných látok. Analytici sa zhodujú v názore, že svetová ekonomika sa dnes nachádza v úplne odlišnom stave v porovnaní s rokmi 1990 a 1991, keďže v súčasnosti smeruje na svetové trhy ropa aj z iných častí sveta ako sú napríklad Latinská Amerika, Kanada a Rusko. Z tohto dôvodu predpokladajú, že vojna v Iraku by nemala mať až taký dosah na ceny ropy ako v prípade vojny v Kuvajte.
"V auguste, keď Irak napadol Kuvajt, ostaným členom ropného kartelu trvalo až niekoľko mesiacov, pokiaľ dokázali vykompenzovať chýbajúce dodávky. Dnes však predpokladáme, že už v priebehu niekoľkých týždňov, ak nie dní, krajiny ako napríklad Alžírsko, dokážu vykompenzovať chýbajúce dodávky ropy veľmi rýchlo. Vojna s Irakom však bude znamenať nemalé výdavky aj pre USA. Michael O´Hanlon z Brookingského inštitútu odhaduje, že USA budú mať v súvislosti s vojnou jednorazový výdavok vo výške asi 30 až 50 mld. USD a platby vo výške 5 až 20 mld. USD na každý vojnový rok.
Pozorovatelia sa obávajú, že Husajn sa pokúsi vyradiť s prevádzky ropné potrubia vedúce cez Saudskú Arábiu, Kuvajt a Spojené arabské emiráty. V tejto súvislosti už saudské vlády rokovali s USA o zabezpečení ochrany infraštruktúry v Saudskej Arábii a v ostatných regiónoch. Ak by totiž došlo k narušeniu dodávok ropy zo Saudskej Arábie, je viac než isté, že cena ropy by sa mohla vyšplhať až do výšky 50 USD za barel, upozornili analytici.
StoryEditor