StoryEditor

Pijete minerálku každý deň? Na tieto riziká si dajte pozor

04.08.2016, 19:04

Minerálky pomôžu pred pretekmi, dopĺňajú pre telo dôležité látky a tie "kúpeľné" vedia aj liečiť. Ich nezriadené pitie ale môže spôsobiť hypertenziu alebo obličkové kamene alebo zvýšiť cholesterol. Nutričná špecialistka nám poradila, v akom množstve máme minerálku piť a čo sledovať na etiketách.

Minerálok je na pultoch obchodov toľko, že sa nám často v oddelení plnom PET fliaš roztočí hlava a nakoniec siahneme po niečom, čo poznáme z reklamy alebo čo sme doma proste vždy pili. Voda ako voda, len sa inak volá a má iný obal, napadne nás možno. Nie je to tak však úplne pravda. "Minerálne vody sa líšia zložením a nie všetky sú vhodné k bežnému pitiu," vysvetľuje nutričná terapeutka Kristína Bačová zo Sveta zdravia.

Na bežné pitie len ľahko mineralizovanú vodu

Minerálne vody a stolové vody s obsahom minerálov by sme mohli roztriediť do troch základných skupín. "Na bežné pitie odporúčam stolové vody, ktoré sú slabo mineralizované a majú obsah rozpustených pevných látok do 500 miligramov na liter," hovorí Kristína Bačová a dodáva: "Ide o vody ako Bonaqua, Toma Natura, Dobrá voda alebo Rajec."

Tieto vody (označené väčšinou ako "pramenitá voda" alebo "stolová voda" majú nízky obsah minerálov, teda aj sodíka, ktorý je veľmi diskutovanou látkou, ktorú odborníci radia obmedzovať. Pre svoju neutrálnu chuť sa často ponúkajú v reštauráciách napríklad k vínu. Nemusíme sa ich báť ani v lete, kedy je potrebné dopĺňať tekutiny častejšie, a samozrejme tiež pri športe.

Stredne mineralizované vody: pred pretekmi alebo "na chuť"

Do druhej skupiny potom môžeme zaradiť takzvané stredne mineralizované vody, označené väčšinou ako "prírodná minerálna voda" alebo "minerálna voda". Majú obsah rozpustných látok vyšší ako 500 miligramov na liter a niekedy sa vyznačujú podchuťou minerálu, ktorého obsahujú najviac (napr. horčíka alebo železa).

Minerálov je v nich často viac, než bežný človek potrebuje, takže by sme ich nemali piť "ako vodu". "Odporúčané množstvo, ktoré je pre organizmus znesiteľné, je v priemere 0,5 litra za deň," upresňuje Kristína Bačová a spomína minerálky ako Poděbradka, Ondrášovka, Magnesia, Mattoni alebo Korunní.

Ide o vody, ktoré si často doprajeme preto, že nám vyhovuje ich chuť, ktorá sa predsa len od vody z kohútika výrazne líši. Čo sa ale týka zloženia, nie je žiadna z týchto vôd rovnaká. "Pred pretekmi odporúčam minerálky, ktoré majú viac sodíka (napr. Poděbradka), po pretekoch zase minerálky s vyšším obsahom draslíka a horčíka (napríklad Magnesia). Nie je to ale nič, čo by nejako výrazne zlepšilo výkon," hovorí Bačová. Dodáva, že minerálky nefungujú vyložene ako iontové nápoje, však v deň preteku alebo tréningu sa na doplnenie vhodných iónov hodia viac ako obyčajná voda.

Voda ako liek pod dohľadom lekára

"Kúpeľné či iné silne mineralizované vody sú určené len a len na liečebné úkony," hovorí Kristína Bačová. Hovorí o vodách, ako je Šaratica, ktorou sa lieči zápcha, alebo Bílinská kyselka, ktorá pomáha proti obličkovým kameňom, dne a dýchacím ťažkostiam. "Je potrebné sledovať celkový zdravotný stav človeka: často môžu vzniknúť rôzne kontraindikácie ako hypertenzia či opuchy - to preto, že tieto minerálky obsahujú aj veľa sodíka," dodáva terapeutka.

Neznamená to ale, že musíme kontaktovať lekára, ak si chceme pri nachladnutí uľaviť kloktaním vincentky. Tieto "špeciálne" vody by sme však mali piť v malom množstve a iba vtedy, keď sa potrebujeme zbaviť nejakého problému, rozhodne nie pravidelne.

Problémy z nadmiery minerálov

Hrozí teda nejaké reálne riziko v prípade, že to s minerálkami budeme preháňať? Ak sa nestaneme "závislými" na jednej minerálke, ktorej zloženie nie je bežne vhodné, tak nie. Vody by sme mali striedať, dávať prednosť jemne mineralizovaným a "silnejším" minerálkam si dopriavať v uvedenej rozumnej miere (okolo 0,5 litra za deň).

"Pri dlhodobom prekročení limitu môžu vznikať zdravotné ťažkosti. V niektorých minerálnych vodách je veľké množstvo sodíka, ktorý by sa mal v bežnej populácii skôr obmedzovať, a nie ho do seba dostávať ešte navyše v nápojoch. Takéto vody môžu vo veľkom množstve podporovať hypertenziu," varuje Kristína Bačová a pokračuje:" Ďalej môžu nastať problémy s obličkami, a síce z prebytku minerálnych látok, ktoré obličky nestihnú správne spracovať. Môžu sa začať preťažovať a z nedostatočnosti ich funkcie potom môžu vznikať obličkové kamene. "

Bačová zmieňuje aj vplyv minerálov na hladinu cholesterolu a správnu funkciu ciev - nesprávne využitie minerálnej látky z anorganických zdrojov sa môžu voľne pohybovať v žilách a začať sa usadzovať v podobe vápnikových plátov v cievach.

Minerálkou proti kŕčom a dehydratácii? Áno aj nie

Známa "babská rada", ktorú odporúčajú aj niektorí lekári, je pitie minerálky s vyšším obsahom horčíka v prípade, že trpíte kŕčmi. Je to zdroj, ktorý je "pri ruke", ale nie je úplne ideálny. "Proti kŕčom alebo všeobecne ako prevenciu pre dostatok horčíka v tele je dobré mať v jedálničku pravidelne mandle, mandľové mlieko, quinou, pšeno, avokádo, banány a minimum alkoholu, ktorý odmineralizuváva organizmus. Z rastlinných zdrojov je využiteľnosť magnézia väčšia, pretože sú pre organizmus prirodzenou organickou potravinou. V prípade minerálok je zdrojom nerast, čo je anorganická zlúčenina a je pre organizmus oveľa menej využiteľná," vysvetľuje Kristína Bačová. 

Podobné je to aj s prevenciou dehydratácie. "V lete proti dehydratácii môžu pomôcť hlavne iontové nápoje, a to ako tie kupované, tak domáce. Najvyššie hydratuje napríklad kokosová voda, zelený čaj s medom, ktorý má ochladzujúci efekt na organizmus, ale aj obyčajná voda," hovorí Kristína Bačová a dodáva:" Minerálne vody ako také tento efekt priamo nemajú. Samozrejme, ak sa bavíme o športovcoch, ktorí potrebujú po výkone vo vyšších teplotách doplniť aj sodík, potom by táto možnosť bola na mieste. "

Čo sledovať na etiketách?

Povedali sme si, aké vody je vhodné (ne) piť a v akom množstve. Čo ale ešte môžeme vyčítať z etikiet minerálok a čo nám môže pomôcť pri rozhodovaní o ich kúpe?

Veľa záleží na pomere minerálov. Ak by sme dlhodobo pili minerálky s vysokým obsahom horčíka (Mg), mohlo by dôjsť k zhoršeniu vstrebávania vápnika do organizmu. Naopak vysoký obsah vápnika (Ca) a veľmi nízky pomer horčíka môže spôsobovať žalúdočné problémy a zvyšovať riziko rakoviny žalúdka. Tieto minerály by mali byť pre dlhodobé pitie v rovnováhe alebo sa jej aspoň približovať.

Vysoký obsah sodíka (Na) sa nehodí pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením, a to z vyššie popísaných dôvodov. Záleží ale opäť na pomere, tentoraz sodíka a draslíka (K). Čím je v minerálke nižší pomer draslíka oproti sodíku, tým je vyššie riziko zvýšenia krvného tlaku. Vzhľadom na to, že v našej populácii je konzumácia sodíka už tak vysoká (a upozorňuje na to aj Štátny zdravotný ústav), nie je na mieste si "hladinku" ešte viac zvyšovať pitím minerálok po hektolitroch.

Keď už sme pri príchutiach, mali by sme sa oblúkom vyhnúť sladeným a ochuteným minerálkam. Nehovoríme teraz o troch deci limonády počas cyklovýletu, ale predovšetkým o bežnom pití. Sladenými minerálkami do seba dostávame zbytočné kalórie navyše, ale aj plno umelých farbív a aróm. Ich množstvo síce v minerálkách nie je nijako markantné, však prečo do seba dostávať ďalšiu "chémiu" aj pri pití?

Strážte etikety a skúste siahnuť po ochutenej minerálke, ktorá obsahuje prírodné prísady. V letnej horúčave skúste napríklad oveľa viac osviežujúcu domácu limonádu alebo si do džbánu s vodou vymačkajte pomaranč či limetku.

 

menuLevel = 2, menuRoute = rungo/behy, menuAlias = behy, menuRouteLevel0 = rungo, homepage = false
12. apríl 2024 16:15