Určite poznáte jednoduchú rovnicu na stanovenie maximálnej srdcovej frekvencie – 220 mínus vek. Z nej sme vypočítali hodnoty srdcovej frekvencie pre jednotlivé tréningové zóny zaťaženia. Na presnejšie stanovenie tréningových zón však potrebujeme poznať hodnotu anaeróbneho prahu (ANP).
Na jeho zistenie sa využíva spiroergometrické vyšetrenie pod dohľadom lekára, alebo môžeme skúsiť osvedčený Conconiho test. Je vhodný aj na sledovanie účinnosti tréningového zaťaženia. Ideálne je realizovať ho na atletickom ovále. Test je dostupný, pomerne jednoduchý a lacný. Zaviedol ho taliansky profesor biochémie, vedec a športový lekár Francesco Conconi, ktorý je okrem iného považovaný za jedného z priekopníkov podávania dopingovej látky EPO (erytropoetín – hormón, ktorý sa podieľa na zvyšovaní počtu
červených krviniek) vytrvalcom. Test spočíva v sledovaní srdcovej frekvencie (SF) a jej posudzovaní v závislosti od záťaže. SF lineárne stúpa, ale po prekročení určitej úrovne sa prestane zvyšovať priamo úmerne so stúpajúcou intenzitou. Tento bod – nazývaný aj bod zlomu alebo deflekčný bod – sa označuje aj ako anaeróbny prah, ktorému zodpovedá určitá SF a rýchlosť behu. Testu predchádza ľahké 15-minútové rozbehanie sa, aby sa predišlo poškodeniu svalov. Samotný test pozostáva z 12 až 20 neprerušovaných 200-metrových úsekov, pri ktorých sa rovnomerná rýchlosť behu postupne zvyšuje. Začína sa veľmi pomalým tempom (65 - 75 sekúnd na 200 m), ktoré sa zvyšuje na každom nasledujúcom úseku asi o 2 – 3 sekundy. Test trvá dovtedy, kým bežec vládze zvýšiť, resp. udržať svoju rýchlosť.
Test treba opakovať
Test sleduje úroveň anaeróbneho prahu a prahovej rýchlosti, čo je jeden z limitujúcich faktorov výkonu v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti. Je nenáročný, okrem bežného výstroja je pri ňom potrebný iba športtester. Výsledky získame zakreslením hodnôt do grafu. Na horizontálnej osi je rýchlosť a na vertikálnej zasa srdcová frekvencia. Novšie typy športtesterov už vedia preniesť namerané hodnoty priamo do počítača. Z hodnoty srdcovej frekvencie pri anaeróbnom prahu potom vychádzame pri zostavovaní tréningových plánov a zón zaťaženia. Keďže výsledok testu určuje aktuálny stav, ktorý sa rýchlo mení, treba ho robiť pravidelne – optimálne aspoň raz za mesiac. Pri ďalších kontrolných testoch sa hodnota ANP nemusí radikálne meniť. Zameriavame sa hlavne na rýchlosť behu v tomto bode. Dobre vedeným tréningom by sa mala prahová rýchlosť zvyšovať. Podotýkam, že maximálna hodnota SF nie je rozhodujúca na určenie výkonnosti. Tá je ovplyvnená rôznymi faktormi ako vek, pohlavie, veľkosť srdca či trénovanosť.
Pokojová SF a zaťaženie
Meraním pokojovej SF zisťujeme aktuálny funkčný stav organizmu. Ide o frekvenciu srdca nameranú bez akejkoľvek záťaže (v ľahu, v sede). Ideálne v ľahu ráno v posteli. Aby bolo meranie smerodajné, malo by sa robiť vždy v rovnakej polohe a bez akýchkoľvek rušivých momentov. Môže ísť o meranie palpačnou metódou (rukou) na tepne na krku alebo na zápästí počas 10 sekúnd. Výsledok vynásobíme šiestimi a získame hodnotu SF za minútu. Jednoduchšie a hlavne presnejšie je to však so športtesterom, priložením pásu na hruď. Pravidelným meraním získame prehľad o reakcii organizmu na zaťaženie. Za bežné sa považujú výkyvy 4 – 6 pulzov za minútu.