Slovíčko laktát počuť na športoviskách často. O čo vlastne ide? V našom tele sa malé množstvo laktátu vytvára neustále. Je to soľ kyseliny mliečnej, ktorá je konečným metabolickým produktom anaeróbneho štiepenia glukózy, resp. glykogénu. Je jedným z faktorov únavy. Kyselina mliečna okamžite disociuje na laktátový anión a vodíkový katión, ktorého zvýšená koncentrácia je príčinou metabolického zakyslenia vnútorného prostredia organizmu.
Vyššiu úroveň v diagnostike trénovanosti predstavuje stanovenie laktátovej krivky, ktorá odhalí úroveň vytrvalostných schopností bežca.
Stanovenie laktátovej krivky sa využíva pomerne často. Je to test, na ktorý potrebujeme okrem športtestera aj laktátomer. Cez internet ho podľa kvality kúpite za 300 až 900 eur. Okrem toho sú potrebné jednorazové testovacie prúžky, ktoré sú balené spravidla po 25 kusoch a ich cena sa začína zhruba na 50 eurách. Je to nemalá investícia, ale na efektivitu tréningu, predovšetkým vo výkonnostnom a vrcholovom športe, je to nevyhnutná pomôcka.
Anaeróbny prah
Teraz trošku jednoduchšie. Pri nenáročnej fyzickej záťaži sú aktivované iba pomalé (červené)
svalové vlákna. Svaly pracujú pri dostatku kyslíka, hovorí sa tomu aeróbny metabolizmus. Obsah laktátu v krvi sa buď nezvyšuje, alebo len nepatrne nad pokojové hodnoty, ktoré sú v rozmedzí 0,7 - 2 mmol na liter krvi. Zvyšujúca sa intenzita zaťaženia a zapojenie rýchlych (bielych) svalových vláken si vyžaduje pomocný zdroj energie. Keďže dostupné množstvo kyslíka už nestačí energetickým potrebám organizmu, nastupuje anaeróbna glykolýza, čiže štiepenie glukózy, resp. glykogénu bez prístupu kyslíka. Jej konečným produktom je kyselina mliečna. Vzrastajúca hladina kyseliny mliečnej vo svaloch sa prejaví aj vyššou koncentráciou
laktátu v krvi a následným poklesom rýchlosti behu. Koncentrácia laktátu v krvi a stanovenie laktátovej krivky nám pomáha určiť anaeróbny prah (ANP). Je to maximálna intenzita, pri ktorej je náš organizmus schopný udržiavať rovnováhu medzi tvorbou a odstraňovaním krvného laktátu. Spravidla sa nachádza na úrovni 85 až 90 percent maximálnej srdcovej frekvencie. Hodnota ANP je u každého individuálna. Všeobecne sa za ANP považuje koncentrácia laktátu na úrovni 4 mmol/l.
Čo naznačí laktát?
S narastajúcou výkonnosťou sa zvyšuje rýchlosť behu a klesá koncentrácia laktátu pri ANP. Stanovenie laktátovej krivky pomáha na vymedzenie čo na júčinnejšej intenzity tréningového zaťaženia pre rozvoj aeróbnych aj anaeróbnych schopností. Podobne ako Conconiho test aj laktátovú krivku je potrebné opakovať približne každé 3 - 4 týždne. Tiež treba dodržať štandardné podmienky a značný význam má aj stravovanie, pretože stav glykogénových zásob môže ovplyvniť výsledky testu. Sledovanie koncentrácie laktátu slúži aj na kontrolu reakcie organizmu na záťaž v tréningu. Využívame ho napríklad pri intervalovom tréningu. Odbery sa robia po vopred určených intervalových úsekoch resp. po jednotlivých sériách. Sleduje sa vzostup tvorby laktátu v priebehu intervalového zaťaženia. Využíva sa aj sledovanie tzv. laktátového spádu. V tomto prípade sa odbery laktátu robia v troch časových odstupoch. Najčastejšie po ukončení záťaže– medzi 5. a 8. minútou, potom v 13. minúte a napokon v 23. minúte. Sleduje sa koncentrácia laktátu po zaťažení, čiže schopnosť organizmu vylúčiť laktát z krvi. Ide teda o úroveň zotavenia sa. Za výborný sa považuje pokles hladiny laktátu o 40 percent medzi maximálnou hodnotou laktátu a 23. minútou. Naopak, za nedostatočné sa považuje odstraňovanie laktátu o menej ako 20 percent.