Môj prvý maratón v živote - Extrém maratón 2010

Dňa 24.7.2010 som zabehol svoj prvý maratón v živote. A hneď  taký tažký - Extrém maratón. Vedel som čo ma čaká na trati, nakoľko na tejto trati behávam dosť často, alebo cez ňu prechádzam ďalej. Bežali sa 4 okruhy po 10 550 m. Pri prezentácii mi tí skúsenejší kolegovia radili ako to neprešvihnúť nakoľko som na tomto preteku bol prvykrát. Povedali mi, že treba bežať svojim tempom, že tu nejde o čas ale o to aby to človek dobehol v zdraví a bez nejakého zranenia. Ja som ich rady počúvol a ako debutant na trati som išiel na to. Po príhovorom exstarostky pani Smolkovej, zastupúceho starostu a riaditeľa pretekov Zdeňka Bohuňeka sa to začalo.

Prvé kolo aj s prvým prebehnutím kopca bolo v pohode a čas na 10 550 m bol približne 55 minút. Druhé kolo som si udržal a čas bol skoro rovnaký. Do tretieho kola som nastupoval tak, že som si myslel že ak to kolo nedobehnem tak pretek vzdám. Ale ja som sa zomkol a povedal som si že to musím dokázáť a dobehnúť to. Tak tretie kolo som už išiel aj s menšími kŕčmi v nohách a vedel som že akonáhle pôjdem vybehnúť tretíkrat kopec tak to bude zle. Ale ešte sa to nejako podarilo, ale už  so sebazaprením som ho vybehol a išiel som späť na posledné kolo. Ešte pred tým ako som tam dorazil na občerstvovacej stanici som mal suseda ( pána Jedželovského ), ktorý mi povedal, že nakoľko idem svoj prvý maratón tak ho idem fantastický a že posledné kolo mám ísť v pohode a dobehnúť  nakoniec do cieľa. Osviežil som sa a vypil nejaké ionťaky a pokračoval som ďalej. Počas druhým dvoch kôl mi na trati robila technickú podporu aj moja mama, ktorá bola mojou vlastnou osviežovacou stanicou. Chodila za mnou na bicykli a dávali mi vodu, lebo  v tej horúčave som sa potil ako kôň. Takže jej veľmi pekne ďakujem.

Pri nástupe do posledného kola so vedel že na 35 km sa maratón láme a mne sa to potvrdilo tiež. Cesta tam bola ešte v pohode aj kopec dole, ale hore to už bolo najhoršie. Kopec som už len tak ani nie vybehol ale len rýchlo vychodil. Naposledy som sa osviežil a napil pri susedovi a spolu s doprovodom mojej mamy na bicykli som pokračoval až do cieľa. Nakoniec som tam dorazil v čase 4:28:40. Myslím si že je to dobrý čas na tejto trati a na to že to som absolvoval prvykrát. Na tomto čase sa dá hodne ešte vylepšovať. Dúfam, že nabudúci rok to bude možno o trochu lepšie.

Tak to boli moje zážitky s prvým maratónom v živote. Teraz už aj ja viem, že čo obnáša behať 42 195m a nielen 21 100 m. Určite na behanie nezanevriem a budem v ňom pokračovať kým sa bude dať. Sám som sebe dokázal, že nakoľko som prvý polmaratón v živote zabehol v Košiciach 2009 a potom nasledovala Žipovská desiatka 2009 a ďalej rok 2010 - Beh Hornádskou dolinou ( 21 100 m ) potom Polmaratón Košice - Seňa potom Moldavský pohár Bodvy a potom Hámornický polmaratón tak viem zabehnúť aj celý maratón.

Môj cieľ je zabehnúť maratón pod 4 hodiny. Viem že nakoľko som odbehol len jeden maratón tak je to optimistický odhad, ale ja si verím a po natrénovani a nabeháni množstva kilometrov sa mi to určite podarí.

Takže to boli moje zážitky s prvým maratónom v živote.