Po 3 mesiacoch ako som začala behávať a môžem povedať že celkom pravidelne :) som sa rozhodla, že sa zúčastním svojich prvých pretekov.
Po 3 mesiacoch ako som začala behávať a môžem povedať, že celkom pravidelne :) som sa rozhodla, že sa zúčastním svojich prvých pretekov. Voľba padla na Bratislavský cross (6, 5 km dlhú trasu lesným terénom), ktorý sa mal uskutočniť 9.10. Nijako extra som sa nepripravovala dokonca ešte 5 dní pred pretekmi som mala na stehnách celkom slušnú svalovicu. No a keďže to píšem akurát pár hodín po pretekoch som ešte plná pocitov. Pred štartom som nepociťovala žiaden stres ani strach skôr som sa tešila, dala som si dva ciele prvý dobehnúť a druhý aby som neskončila posledná :) Jedinú obavu som mala z terénu keďže do kopca som predtým nebehávala. Bolo odštartované, potom ako ma začalo predbiehať kopu bežcov, ktorí štartovali aj pár minút za mnou si hovorím „Len pokoj bež si svojim tempom a bude všetko OK." Boli úseky kedy sa mi ťažko dýchalo i napriek tomu, že som sa už od začiatku snažila pravidelne dýchať ale potom vždy v tej správnej chvíli prišlo uvoľnenie v podobe rovinky alebo klesania. Na prekvapenie som tie stúpajúce úseky zvládala v celkom dobrom tempe. Prvé povzbudenie prišlo keď som konečne ja míňala jedného z bežcov a ďalšie keď som videla, že niektorí pri stúpaní prešli do chôdze a tak veru ani neviem ako som už počula hlasné výkriky z kúpaliska Rosnička čo signalizovala, že sa blížim do cieľa posledné metre som ešte zrýchlila a prebehla cieľovou rovinkou . No ale tie pocity aké prišli potom :) eufória , radosť ,spokojnosť . Bola som skutočne spokojná sama zo sebou udržala som si tempo a splnila oba predsavzaté ciele :) A už teraz mám ďalší cieľ stáť na stupni víťazov :) to musí byť skutočne úžasný pocit :) No ale za tým bude ešte veľmi dlhá cesta.
