prvy maraton

uz mi to chybalo, ale nechcel som nic uponahlat, nech sa da telo do poriadku. maraton v kosiciach som si nadelil k narodkam. uz v aprili, aby som si to nerozmyslel. doposial bol totiz mojim najdlhsim sutaznym behom polmaraton a tak som mal trosku obavy. hlavne z toho, co urobim, ked pobezim okolo ciela a budem sa musiet vydat do druheho kola. kupodivu som to nejako velmi neriesil. ciel som pozdravil a povedal som mu, ze sa stretneme zhruba o dve hodinky (aj ked som si v duchu zelal, aby to bolo skor). start o deviatej bol v pohode, pomohlo mu aj slnko, ktore napriek chladnemu ranu davalo nadej na prijemny den. prve kolo bola pohoda, tempo primerane, par kratkych pokecov s inymi bezcami. no a medzi povzbudzovacmi aj synator s manzelkou. este ze som im stihol dat par usmevov, v druhom kole sa ich uz totiz nedockali. problemy nastali relativne skoro, uz na 25 kilometri. najskor rozbolelo koleno, aby toho nebolo malo, pridal sa aj clenok. bolest sa menila ako na semafore, raz hore, potom dole. chvilami som mal pocit, ze sa mi clenok rozsype, ale to bolo len par kilometrov do ciela a veril som, ze ho ponozka udrzi pokope. tak som svoj prvy maraton dobehol. medaila i caj zahriali, moji dvaja fanusikovia tiez. vysledny cas 3:50 snad na buduce pokorim. ludia v kosiciach boli skveli, vdaka patri malej slecne, ktora rozdavala kusky citronu. skutocne pomohol:-))