Do Červeného Kláštora sme prišli tesne po desiatej, necelú hodinu pred štartom. Klasika- prihlásiť sa na preteky, prezliecť a ísť sa rozcvičiť. Trochu som si nestrážil čas a začal som sa rozcvičovať dosť neskoro, do štartu bolo už len 25 minút. Stihol som však všetko- rozklus, rozcvičku, rovinky a dokonca aj abecedu. A aspoň som nemal čas byť nervózny, keďže som sa hneď po zahriatí postavil na štart. Zaujal som miesto úplne vpredu. Mal som v pláne držať sa s najlepšími hneď od začiatku a potom odhadnúť, na čo asi mám. Na štarte nás spolu bolo niečo cez 100. Po výstrele som šiel dopredu a držal som sa vo vedúcej skupinke. Bolo nás tam asi 7-8. Konkurencia tu nebola až taká veľká a ja som to vedel. Bežal som väčšinou na 2.mieste, vedúcu pozíciu zaujal Čech Libor Bednarz z klubu X-Air Ostrava. Tempo sa mi zdalo pomerne voľné, potom som si však uvedomil, že nebežím 10, ale až 18 km. Túto sezónu som zatiaľ takú dlhú trať na pretekoch nebežal. Prvý kilák bol za 3:37. Môže byť, pomyslím si. Ďalšie kilometre vyzerali podobne, tempo 3:40-3:45 na kilometer, stále som na 2.pozícii a tempo udáva Čech Bednarz. Za nami sa držia ešte nejakí bežci, ale neviem koľkí, neobzerám sa dozadu. Registrujem medzičas na 5-ke: 18:27. Nie je to zlé... Ale vydržím takéto tempo až do konca? Priznám sa, že som si nebol celkom istý. Bežalo sa mi však zatiaľ až nadmieru dobre a preto som si veril. Niekde na šiestom kilometri ma to ťahalo do úniku, trochu som aj odbehol dopredu a bežal som na vedúcej pozícii, no potom som radšej počkal na svojho súpera a znovu som ho nechal ťahať. Badal som na ňom, že už nemá taký ľahký krok ako na začiatku. Tempo si ale aj naďalej držal a ja som sa viezol za ním. Čakal som na vhodnú príležitosť, nechcel som nič unáhliť. Na obrátke mi to však nedalo a zrýchlil som. Tentokrát som to už myslel vážne. Bolo to presne na deviatom kilometri. Nie je to skoro? Nemal som ešte počkať a nastúpiť až neskôr? Teraz je pozde na úvahy, musím makať! Na desiatke som už bežal na čele (medzičas 37:02) s miernym náskokom pred ostatnými. Svoj náskok som postupne zvyšoval a ja som vycítil šancu na víťazstvo. Adrenalín stúpal... Predo mnou bol ešte hodný kus trate a ja som z nej postupne ukrajoval meter za metrom. V pravej ruke som držal zrolované číslo, ktoré sa mi predtým odtrhlo na nejakom šiestom- siedmom kilometri. Občas som si ho prehodil aj do ľavej ruky, vyzeralo to skoro, ako keby som bežal štafetu a v ruke som mal kolík. Inak, keď sme už pri štafete... Ta sá dala bežať aj tu v Pieninách-2x9 km. Bežali teda dvaja, jeden po obrátku a druhý naspäť. Ja som si peknú trať popri Dunajci vychutnal v celej jej dĺžke, ako aj väčšina štartového poľa. Pred 15.kilometrom prišla prvá kríza, našťastie len menšia. V tempe som napriek tomu nepoľavil, hoci výraz mojej tváre musel pripomínať ten Zátopkov. Bolo mi to však jedno, žiadny z mojich súperov ma teraz nevidí a bežím s bezpečným náskokom vpredu. Métou 15.kilometra som prebehol v čase 55:36. Už len 3 km do cieľa... Toto nemôžem pokaziť! Bežal som v ústrety svojmu prvému víťazstvu za mužov a to ako keby mi dodalo novú silu. Kríza prešla a ja som dokonca ešte zrýchlil. Posledný kilometer som si doslova vychutnával a dvíhal som ruky nad hlavu od radosti už dobrých 300m pred cieľom. Mohol som si to dovoliť, mal som bezpečný náskok. Dobehol som do cieľa v čase 1:06:29 a posledný kilák som zvládol za 3:32. Tešil som sa z víťazstva aj z dosiahnutého času. Šiel som o minútu lepšie, ako som pôvodne plánoval. V cieli mi k víťazstvu gratulovalo pár ľudí, potom so mnou robil krátky rozhovor komentátor tohto nádherného behu. Druhý do cieľa dobehol Peter Gallik, 29 sekúnd za mnou a tretí skončil František Kaňa za 1:07:05. Ten Čech skončil nakoniec štvrtý. V cieli sme si všetci navzájom pogratulovali a prehodili sme pár slov. Potom som čakal, kým dobehne Jozef Sedlák od nás z Revúcej, s ktorým som prišiel na tieto preteky. Ozaj... Pre tých, čo ma stále celkom nepoznajú...Ja som tiež z Revúcej, preto ma na preteky občas môžete vidieť prísť s revúckymi bežcami (ako to bolo aj v Pieninách). Behám za AC Nové Zámky, preto si veľa ľudí myslí, že som z Nových Zámkov alebo blízkeho okolia. Ja som však Revúčan! :-) Malý pieninský maratón je naozaj pekný beh a určite si ho v budúcnosti ešte chcem zabehnúť. Získal som tu svoje prvé víťazstvo v mužskej kategórii a hoci konkurencia nebola až taká veľká, aj tak ma to veľmi potešilo a správne naladilo do ďalšieho tréningu. Je to predsa len trochu iné, ako víťazstvo za juniorov. Zároveň mi to dodalo sebavedomie pred blížiacim sa polmaratónom, ktorý chcem bežať 17.9. v Rožňave.