20.07.2017, 08:00

Dá sa inšpirovať tréningom bežeckého génia Emila Zátopka?

Dá sa inšpirovať tréningom bežeckého génia Emila Zátopka?

Ľudský a športový príbeh Emila Zátopka doteraz vzbudzuje obrovskú úctu a pokoru aj po mnohých desiatkach rokov. Famózny bežecký príbeh sa začal odvíjať počas druhej svetovej vojny vďaka božej ruke náhody na priemyselnej škole u Baťu v Zlíne a pokračoval na pozadí komunistickej normalizácie v 50-tých rokoch.

Emil sa stal suverénne najpopulárnejším športovcom socialistického Československa a celosvetovou bežeckou ikonou. Získal štyri zlaté olympijské medaily, vytvoril 13 svetových rekordov, v rokoch 1951 a 1952 bol vyhlásený za najlepšieho športovca planéty.

Prežil oslnivé výšiny opojných športových úspechov i desivé hĺbky depresií, kedy so svojou manželkou Danou bol prominentným vydedencom vtedajšieho režimu, ktorý prežíval v maringotke na okraji lesa. Jeho život, tréningový proces i mentálne nastavenie je nekonečnou studnicou inšpirácie pre mnoho generácii.

O jeho úspechu rozhodol nielen extrémny tréning, ale aj isté genetické dispozície ako aj skutočnosť, že pravidelne začal trénovať až v 19-stich rokoch. Vtedy dokázal zabehnúť 1 500 m v čase 4:22,16. Jeho organizmus už bol plne vyvinutý, ale vďaka jeho životnému štýlu bol pripravený vydržať postupne sa zvyšujúce tréningové dávky.

Tým sa dostávame k ďalšiemu dôležitému faktoru, a ním je postupnosť. Pravidelný tréning začal Emil teda až v 19-stich rokoch a ako sám hovoril, behal hlavne „šprinty“- napríklad 3x200 m. Neskôr si veľmi obľúbil napríklad rozloženú  tisícpäťstovku: 100-100-200-200-300-200-200-100, vždy s medziklusom. O rok neskôr na to nadviazal s tréningom, ktorého hlavnou náplňou bola jedna zo štyroch variant: 20x50 a 10x100 alebo 10x100 a 20x50 alebo 6x400 a 10x200. 

Z tohto pohľadu to teda nie je tréning šprintov, ale-  povedané dnešnou terminológiou-  skôr tempovej rýchlosti. To považujem za jeden z dôležitých momentov jeho bežeckej kariéry. Staval na tempovom rýchlostnom tréningu a neskôr ho povýšil na dominantný prvok celého svojho tréningu. V tejto dobe však pretekal predovšetkým ešte v behu na 1 500 m, ale behal aj 3 a 5 kilometrové vzdialenosti.

Cesta na vrchol

V roku 1945 vstupuje Emil do armády a súčasne mení základnú schému tréningu. Kombinuje tieto tri varianty:

  1. a) súvislý beh 10-12 km,
  2. b) úseky 5x150 m rýchle s medziklusom 200 m, potom 20x400 m s medziklusom 150 m a následne 5x150 m rýchle s medziklusom 200 m,
  3. c) úseky 5x150 m rýchle s medziklusom 200 m, potom 20x250 m rýchle s medziklusom 150 m a následne 5x150 m rýchle s medziklusom 200 m.

Rovnakým spôsobom trénuje aj v roku 1946. To sa už z neho stáva elitný vytrvalec. V priebehu roku 1946 sa postupne dostáva ku svojej slávnej tréningovej schéme, ktorú začína uplatňovať naplno od roku 1947. Schéma je ako taká pomerne jednoduchá. Denne behá 5x200 m, potom 20x400 m, následne 5x200 m, vždy s medziklusom 200 m.

Výsledkom je zlato na olympijských hrách v Londýne v behu na 10 km a striebro v behu na 5 km.

70 x 400 metrov počas jedného dna

Nasledujúci rok opäť pridal a behal až 45 štvrtiek. Napríklad na svetový rekord v behu na 10 000 m, ktorý prekonal 1.novembra 1953, sa pripravoval až so záťažou 5x200 - 45x400 -5x200. 

Na prelome rokov 1953/54 štartoval v preslávenom Silvestrovskom behu v Sao Paulu. To už jeho tréning dosahoval naozaj extrémne dávky. Navyše medzi úsekmi skrátil medziklus na 150 m. Pred Silvestrovským behom tvorili jeho tréning na začiatku a na konci obľúbené 200, menil sa iba počet ubehnutých štvrtiek v „hlavnej“ časti tréningu postupne takto: 50- 60-50- 40-50- 60-65- 70-70- 70-70-70- 50-40. 

Pre predstavu laikov, v dobe maximálneho tréningu Emil nabehal za deň v tempe až 28 km, k tomu 2 km „rýchlosti“ v 200 metrových úsekoch a samozrejme príslušný medziklus, rozklusanie a vyklusanie. Tieto tréningy si niekedy ale delil na dve fázy, nebehal teda 70x400 v jednom tréningu. V Sao Paulu sa stal historicky našim jediným bežcom, ktorý v týchto slávnych pretekoch zvíťazil, a to platí až dodnes. V tejto sezóne tiež prekonal svetové rekordy v behu na 5000 m a 10 000 m. Tento kúsok sa mu podaril na prelome mája a júna. Najprv v Paríži prekonal v nedeľu sveťák na päťku, v utorok v Bruseli pridal i rekord na desiatku. Opäť rovnaký tréningový model ako pred Sao Paulom.

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.