Každý človek je trénovateľný. Je pravdou, že niekto ide hore ako raketa, iný pomalšie a niekoho i malý krôčik stojí obrovské úsilie. Zo svojich skúseností viem, že približne jeden človek z dvadsiatich reaguje na tréningy veľmi málo. Reaguje však každý.
Teraz si poďme povedať, čo to v podstate talent je a čo ovplyvňuje jeho rozvoj. Nechceme pritom zabŕdnuť do poučiek a definícií, ale naopak prácou na sebe svoj talent zvýšiť. Áno, celý tento text sa totiž bude týkať toho, že talent je možné zvýšiť, čo je trocha kacírsky názor. Športová fyziológia totižto hovorí o talente ako o vopred daných schopnostiach, ktoré sú z väčšej časti vrodené. Ale naše telo a jeho fungovanie úplne odráža stav našej mysle a práve tadiaľto teda vedie cesta k ovplyvneniu našich bežeckých predpokladov.
Nestratiť ťah na bránu
Ak niekto má „ťah na bránu“, dokáže sa koncentrovať na športovú úlohu, ísť za ňou s nasadením a razanciou. To je veľmi dôležitá súčasť talentu. Táto vlastnosť je z veľkej časti daná, ale životnými situáciami a výchovou sa môže výrazne podporiť či naopak utlmiť.
V prípade bežca ťah na bránu znamená, že sa dokáže zamerať na prípravu, s nasadením sa venovať všetkému, čo ovplyvňuje konečný výsledok. Teda nielen tréningu samotnému, ale aj regenerácii či kompenzačným cvičeniam. Zároveň musí zvládať súťažný stres a pri pretekoch sa pohybovať sebavedome, ale zároveň takticky.
Taktika je ostatne veľmi podceňovanou vecou. Niekedy mám dojem, že pretekár má často pripravený nejaký scenár, keď sa ho však nedarí plniť, stráca náhle ten ťah na bránu. Keď ste najlepší v športovom poli, je jednoduché vyhrať. Avšak vo chvíli, keď tam sú lepší pretekári, môže taktika zohrať rozhodujúcu úlohu. Keď je súper takticky nevyzretý, môžete ho poraziť aj napriek jeho fyzickej prevahe.
Myslenie ako súčasť talentu
Som presvedčený, že základom talentu je vedľa fyzických predpokladov, no rovnako aj náš spôsob myslenia a schopnosť ovládania emócií. Pozitívnou zmenou v tejto oblasti totiž môžete dosiahnuť to, že vaše telo bude reagovať lepšie na tréningy, budete schopní rýchlejšie regenerovať a preteky zvládať s entuziazmom a radosťou. Vaša príprava sa stane efektívnejšou a vaše telo výkonnejším.
Mnohí tréneri teraz nesúhlasne vrtia hlavou, ale ja tvrdím, že nastavenie myslenia a s ním súvisiacich emócií priamo koreluje nielen s nastavením, ale dokonca i priamo so skladbou tela. Medzi šprintérmi, ktorí majú vysoké percento rýchlostných vlákien, iba zriedka nájdete niekoho pokojného a vnútorne vyrovnaného. Sú to väčšinou cholerickí extroverti, ich psychika je rovnako výbušná ako ich telo. Kovaní vytrvalci naopak často bývajú introverti a „buldoci“, ktorí vo víchrici sklopia hlavu kvôli menšiemu odporu, po nej sa ale narovnajú a idú ďalej posilnení. A práve táto vlastnosť je u vytrvalcov rozhodujúca– či sú potom schopní sa narovnať a premeniť krízu na pokrok.
Neberme preto svoje telo ako hotovú záležitosť a uzatvorenú vec. To by bola tá najväčšia chyba. Telo má svoje limity, ale zároveň má i svoju vlastnú inteligenciu a tá pre nás pracuje na základe toho, aké jej dávame informácie. Ak je pre vás všetko problém, neveríte si a dopredu dávate svojmu telu limity, telo bude iba plniť vaše nastavenie a správať sa len podľa vás. Keď dokážete pozitívne zmeniť nastavenie svojej mysle a ovládať svoje emócie, tak len touto zmenou si zaistíte lepšie fungovanie svojho tela, a to aj v rámci športového výkonu.
Keď duša riadi telo
Aby som to priblížil viac, načrtnem tu jeden extrém. Všimnite si, že ľudia psychicky chorí mávajú nekoordinovanú chôdzu, sklon k rýchlym a nekoordinovaným pohybom, alebo naopak nie sú schopní pohybu skoro vôbec. Je to súčasť ich „netalentu“? Sú to dané schopnosti ich tela? Myslím si, že nie. Keby ich telo osídlila zdravá duša, potom by sme sa divili, ako skoro by začalo nádherne fungovať.
Zlá koordinácia pohybu nie je primárne problém tela, ale nášho nastavenia. Cvičenia na koordináciu pochopiteľne stav zlepšujú. Zdá sa pritom, že u talentovaného človeka budú tieto cvičenia veľmi efektívne, zatiaľ čo u netalentovaného síce príde ku zlepšeniu, ale nikdy to nebude perfektné, čo môže viesť k dojmu, že je to konštantný stav a nedá sa ovplyvniť. Ale ono to dané nie je, to iba my sme nastavili svojmu telu limity, kam až môže a kam nemôže dostať. A stačí teda tieto limity zmeniť.
Pracujme teda na sebe – síce systematicky, ale s otvorenou mysľou i srdcom. Otvorené srdce znamená lásku, teda aj lásku k sebe. Otvorená myseľ potom predstavuje nové postupy, pozitívne vnímanie udalostí a tiež pozitívne hodnotenie vyššie zmieňovanej víchrice. V čom ma kríza posunula? Som schopný to vidieť a cítiť?
Pracujme teda nielen na svojom tele, ale i na svojej mysli. Pozorujme sami seba, ako myslíme. Trieďme svoje myšlienky – zbytočné a negatívne púšťajme preč, pozitívne ladenými sa zaoberajme. Keď sa vám napríklad podarí mať z tréningu dobrý pocit, udržujme túto energiu v sebe čo najdlhšie, vráťte sa k nej i neskôr. Skrátka aktívne predlžujte dobu, kedy sa cítite dobre, a skracujte tú, kedy je vám mizerne. Priestor tohto sveta je vedľa pozitívnych energií nabitý i tými negatívnymi. Útočia na nás stále a občas im podľahne každý. Môžete sa im ale učiť postaviť sa, narovnať sa a postupne sa očistiť. Vaša imunita voči nim sa potom bude zlepšovať.
Tajomstvá zapadnutých talentov
Počas svojej športovej i trénerskej kariéry som videl veľa veľkých talentov, ktoré zhasli. Ako keď sfúknete sviečku. Každý krát to bolo ako cez kopirák. Chvíľu boli najlepší, ich psychika naskočila na víťaznú vlnu, a keď k tomu pridali tréningové úsilie, drvili svojich vrstovníkov o niekoľko tried lepšími výkonmi. Keď ale prišla konkurencia, napríklad pri prechode medzi dospelých, víťazná vlna sa rozbila o skalu a oni sa s tým nedokázali vyrovnať. Záchytný bod ich snaženia – ľahké víťazstvo – tu zrazu nebol. Napriek tomu, že napríklad pridali v tréningu, ich výkony sa začali zhoršovať. Často sa to hádzalo na trénerov, že ich pretrénovali, pravda bola ale vo väčšine prípadov inde – ich talent nebol úplný. Nedokázali čosi vo svojom vnútri správne zvládnuť. Mohli si talent doplniť? Samozrejme áno. Ale to neurobili a ich telo prestalo reagovať.
Ak sa teda rozhodnete aktívne pracovať so svojou dušou, mysľou, ak budete denne triediť svoje myšlienky, niektoré odmietať, iné prijímať, ak budete postupne schopní predlžovať dobu šťastnú a skracovať dobu nešťastnú, potom postupne vylepšíte aj svoj športový talent, a nielen ten športový. Vaše myslenie sa bude meniť, vaše problémy sa budú zmenšovať, zrazu nájdete priestor pre veci, ktoré ste predtým nevideli alebo ich odsúvali. A iné, ktoré sú teraz pre vás alfou a omegou vášho fungovania, možno odložíte úplne. Potom snáď i v športe zvládnete niečo, o čom sa vám ešte nedávno ani nesnívalo. A navyše šport budete milovať – a nie na základe svojich výsledkov, ale pretože sa stane vaším životným motorom.
Telo ako zhustená energia
Športový talent je skrátka vec premenná a úplne závislá na našom vnímaní sveta. Telo je iba zhustená energia, ktorú máme k dispozícii na to, aby sme sa mohli pohybovať v hmote, ktorá je sama o sebe dosť hustá (vrátane vzduchu). Zhustená energia nášho tela pritom priamo reaguje na energie, ktoré vyvinieme vo forme myšlienky, a ešte viac na tie vo forme emócie. Keď harmonizujete myseľ a emócie, harmonizujú sa i vaše pohyby a fungovanie celého tela. To potom bude oveľa lepšie reagovať na tréningovú záťaž – teda na informáciu, ktorú mu dávate, aby zvyšovalo svoju výkonnosť. Vaše akcia (tréning) bude mať adekvátnu reakciu (odozvu v organizme). Váš talent je vždy tak veľký, ako si vaša myseľ dokáže predstaviť. Výšku svojho tela už nedoladíte, ostatné telesné parametre ovplyvníte iba do určitej miery. Ale základom toho, ako bude vaše telo reagovať na záťaž a ako koordinovane sa naučíte pohybovať v rámci pohybu v hmote, bude to, ako koordinovane sa naučíte pohybovať svojou mysľou a dušou. Beh je najrýchlejším pohybom človeka bez pomôcok, a zdokonaliť sa v ňom preto môže byť obrovská výzva.
PRÍKLADY, KTORÉ BÚRAJÚ HRANICE
Ľudia potrebujú príklad na to, aby uverili sami v seba. Kedysi si nikto nevedel predstaviť, že by bolo možné zabehnúť maratón pod 2:20. Keď sa to podarilo jednému, odrazu túto hranicu dokázalo prekonať viac ľudí a dnes sa s týmto časom nedostanete na veľkých pretekoch ani do prvej päťdesiatky.
Podobne o čase 2:15 sa kedysi hovorilo ako o science fiction. Stačilo ale, aby to zabehol jeden človek, a čoskoro sa pridali ďalší. V súčasnosti podobne funguje psychologická hranica dvoch hodín. Technológie v tomto smere určite urobili svoje, ale určite to nie je tá hlavná hnacia jednotka.
JÁGR: ŠPORTOVEC RÚCAJÚCI MÝTY O STARNUTÍ
Úspešní športovci si často predstavujú svoj výkon, vidia jeho finálnu podobu, ktorá ich napĺňa uspokojením čo dokonca šťastím – teda pozitívnou emóciou. Samozrejme usilovne pracujú, ale to robia aj tisíce iných. Ich hlavnou hnacou silou sú totiž energie vychádzajúce z ich vnútra.
Pozrime sa napríklad na Jaromíra Jágra. Nepodlieha rečiam o svojom veku, ale vie tvoriť svoje výkony práve na základe mocnej energie ľudskej mysle a duše. Keby uveril tomu, že jeho telo starne a nedokáže dostatočne trénovať, nikam by sa nedostal. On ale naopak tvrdí, že musí viac trénovať, aby sa udržal. Je to proti základným tézam o ľudskom tele a starnutí buniek.
Keby sa sledoval, kedy mu dôjdu sily, pretože je na vrcholový šport už starý, sily by mu naozaj rýchlo došli, telo by nedostatočne reagovalo, výkonnosť by šla dole. On sa ale hokejom baví, veľa trénuje, načúva potrebám svojho tela, ale zároveň má v sebe obrovskú mentálnu silu, ktorá vychádza z harmonizácie mysle a duše. Jeho vôľa je pozitívna voči telu.
VÔLA JE TO, ČO AKCELERUJE VŠETKY TIE SILY SKRÝVAJÚCE SA VO VNÚTRI NÁS DO JEDNÉHO HARMONICKÉHO CELKU. BEZ VÔLE BY SA TIETO SILY PREJAVILI IBA MÁLO A LAXNE.