03.10.2017, 08:00

Povolený krvný doping, fenomén dnešnej doby. Tréning vo vysokej nadmorskej výške

Všetko odhalila olympiáda v Mexiku v roku 1968. Športoviská v lokalite Mexiko City totiž ležali v nadmorskej výške až 2300 metrov, čo znamenalo pre väčšinu účastníkov absolútny kyslíkový šok a dramaticky to ovplyvnilo výsledky. Teória vytrvalostného tréningu dostala nový obrovský impulz.

Povolený krvný doping, fenomén dnešnej doby. Tréning vo vysokej nadmorskej výške

Riedky vzduch s nižšou dostupnosťou kyslíka absolútne vyhovoval explozívnym disciplínam- vrhom, hodom, behom na krátke trate. Alebo napríklad aj vzpieračom, či gymnastom, najviac československej reprezentantke Viere Čáslavskej, mimochodom jednej z najväčších hviezd celej olympiády. Svetové rekordy padli vo všetkých behoch kratších ako 400 metrov a napríklad aj v trojskoku. Výkon Boba Beamona v skoku do diaľky bol dokonca z kategórie absolútne neuveriteľných. Beamon doletel v riedkom vysokohorskom vzduchu až na hranicu 8,90 metra a jeho rekord vydržal celých 22 rokov.

Naopak, úplne najhoršie sa vo vysokohorskom prostredí cítili vytrvalci, ktorí nie a nie chytiť poriadny rytmus dýchania. Až táto športová apokalypsa odštartovala úvahy športových fyziológov o tom, aký vplyv má špecifické vysokohorské prostredie na vytrvalostné výkony a či sa náhodou nižší parciálny tlak kyslíka, a teda ťažšie dostupný kyslík pre organizmus športovca, nedá nejako tréningovo využiť na zlepšenie výkonu po prechode opäť do nižších nadmorských výšok.

Aké zázraky robí nadmorská výška s naším telom?

Naše telo sa v nadmorskej výške prispôsobuje takmer okamžite. Hladina EPO, hormónu, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek, dosiahne maximum v rozmedzí od 24 do 48 hodín. Štúdie zamerané na elitných atlétov ukázali, že hladina hemoglobínu - proteínu, ktorý slúži v červených krvinkách na prenos kyslíka - sa za týždeň strávený vo vysokohorskom prostredí zvýši asi o jedno percento, čo sa následne prejaví zlepšením výkonnosti o jedno až tri percentá.

Vo  vyššej  nadmorskej  výške  sa  zvyšuje  množstvo  hemoglobínu  ale aj  celkové  množstvo  krvi.   Zlepší   sa   dýchacia   kapacita,   vaskularizácia   pľúc   a   svalového   tkaniva.   Zmenu   v  organizme  spôsobuje  aj  zvýšená  intenzita  slnečného  žiarenia,  vplyvom  ktorej  vznikajú  aktivizujúcejšie    výmenné  procesy,  dochádza  k  zvýšeniu  intenzity,  ako  aj  k  zvýšeniu  počtu erytrocytov a leukocytov. 

Vytrvalostný   tréning   vo   vysokej   nadmorskej   výške   konfrontuje   organizmus   so   za ťažením  pri  nedostatku  kyslíka.  Vyššia  nadmorská  výška  je  významným  podnetom  pre  tvorbu červených   krviniek   a   koncentrácie   krvného   farbiva.  Práve červené krvinky na seba viažu kyslík a ten následne distribuujú do celého tela. Ak ich je viac, zásobovanie kyslíkom je samozrejme výrazne lepšie, čím stúpa schopnosť organizmu podávať vytrvalostný výkon. Význam   zvýšenia   počtu erytrocytov je zrejmý, umožňuje väzbu väčšieho množstva kyslíku. Toto zväčšenie množstva kyslíku  sa  dá  vysvetliť  jednak  zahustením  krvi  pri  presune  tekutiny  z  krvi  do  činného svalstva, jednak vyplavením krvi z krvných zásobární. Súbežne so zmenami počtu červených krviniek idú zmeny obsahu hemoglobínu. Celkové množstvo  hemoglobínu  rovnako znamená  zvýšené  možnosti  prenášania  kyslíka.

  Takéto  zmeny  sú  významné z hľadiska dodávky kyslíka. Inými slovami- krv s väčším množstvom červených krviniek dokáže do svalov doručiť podstatne viac kyslíka nevyhnutného pre vykonávanie vytrvalostnej kapacity.  Telesné  zaťaženie,  zahustenie  a  vyplavovanie  krvi  vedie  samozrejme  aj  k  zvyšovaniu  počtu  bielych  krviniek.  Biely  krvný  obraz  dokonca reaguje  podstatne  viac  na  svalovú  záťaž  aj  na  tréning než červený krvný obraz.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.