06.11.2017, 08:00

Môže beh aj zabíjať?

Prvou historicky zaznamenanou obeťou behu bol Feidipides v roku 490 pred našim letopočtom. Tento ultramaratónec pred slávnou bitkou pri Maratóne odbehol počas dvoch dní 240 km ako posol z Atén do Sparty, kde žiadal o pomoc proti Peržanom. Keď dorazil do cieľa, zomrel. Aténčania tú pomoc aj tak nedostali včas, zvíťazili aj bez nej.

Môže beh aj zabíjať?

Aj Hipokrates vystupoval proti športovaniu, keď napísal, že „stav športovca nie je prirodzený“, o 6 storočí sa k nemu pridal aj Galén. Stáročiami sa objavovali kontroverzné názory na športovanie a potenciálne riziká spojené s ním. V roku 1984 zomrel počas behu na infarkt myokardu svetovo známy 52 ročný spoluzakladateľ o neúnavný propagátor celosvetového rozšírenia joggingu James Fixx. Smrť nerozlišovala medzi amatérskymi bežcami a vrcholovými športovcami. Možno menovať viacero rekreačných bežcov, ktorých  postihol srdcový kolaps napríklad na maratóne v Chicagu, ale aj špičkového amerického atléta Ryana Shaya, ktorý zomrel pri americkej kvalifikácii na olympijský maratón v Pekingu.

Náhle srdcové úmrtie a šport

Športovci sú považovaní za špecifickú skupinu spoločnosti, ktorí sú nositeľmi výnimočného životného štýlu a vnímaní ako stelesnenie zdravia a nezraniteľnosti. Možnosť, že vysokotrénovaný športovec stredoškolák či profesionál môžu byť nositeľmi potenciálne letálneho srdcového ochorenia, alebo že im potenciálne hrozí náhle úmrtie spojené práve so športovou činnosťou, sa javí ako málo pravdepodobná. Náhle srdcové úmrtia sa však u nich vyskytujú a zvyčajne bez predchádzajúcich symptómov. Úmrtia majú silný emocionálny a sociálny vplyv na laickú i odbornú verejnosť. Opísaných bolo viac ako 20 odlišných príčin uvedeného stavu. Navrhnutých bolo mnoho postupov na odhalenie rizika náhleho úmrtia. V súčasnosti sú detailná anamnéza a podrobné fyzikálne vyšetrenie považované za najúčinnejšie metódy na odhalenie kardiovaskulárnych abnormalít. Preto je vstupná a pravidelná lekárska prehliadka minimálne na ročnej báze naozaj nevyhnutným predpokladom akéhokoľvek pravidelného športovania.

Jedna z definícií syndrómu náhleho srdcového úmrtia znie: „Náhle, netraumatické, nenásilné, neočakávané úmrtie pre náhle zastavenie srdcovej činnosti do jednej hodiny od nástupu symptómov u ľudí dovtedy bez zjavného ochorenia srdcovocievneho systému, t.j. s „normálnym zdravotným stavom“. V realite môže ísť o okamžitý stav, kedy pacient upadá do bezvedomia počas sekúnd až minút, čo je dôsledkom nedostatočného prietoku krvi v mozgu, pričom postihnutý môže zomrieť. Dôležitá je však je, že sprievodné ochorenie srdca je prítomné u prevažnej väčšiny pacientov s náhlym srdcovým úmrtím. Syndróm žiaľ nedáva zvyčajne žiadne varovné signály, úmrtie býva často prvým a jediným klinickým prejavom, v niektorých prípadoch až sekcia a/alebo histologické vyšetrenie určí príčinu náhleho úmrtia. Pravidelné lekárske prehliadky však znižujú toto riziko na minimum.

Je vinníkom naozaj šport?

Sú to mnohokrát neodhalené tajomstvá. V jednej minúte je špičkový športovec v priamom televíznom prenose pred zrakmi stámiliónov divákov na celom svete obrazom a ideálom života, zdravia, úspechu spojeného s bohatstvom, šťastím, radosťou, aby pred očami tých istých divákov už nedokázalo už jeho srdce udrieť. Náhle, neočakávané úmrtie najmä mladého športovca je vždy tragédia. Emočný, sociálny a medicínsky vplyv a rozmer náhleho srdcového úmrtia u mladých športovcov je veľký aj z toho dôvodu, že vo verejnosti je považovaný mladý športujúci človek za najzdravšieho člena spoločnosti, ktorý má vynikajúci životný štýl. Ako uviesť do súladu na prvý pohľad nezosúladiteľné? Pravidelná pohybová aktivita má dokázaný ochranný účinok pred ochoreniami srdca, ale samotné cvičenie môže byť významným rizikovým faktorom pre náhle úmrtie? Najmä z preventívneho hľadiska je to problém, s ktorým sa borí nielen medicína neustále a žiaľ nie moc účinne.

Môže sa vynoriť otázka, či tieto úmrtia počas cvičenia skutočne dokazujú, že športovanie je reálny vinník náhlych úmrtí, a preto nebezpečná aktivita, alebo pri inom pohľade, či športovanie a náhle úmrtie vôbec sú v nejakom príčinno-následnom vzťahu. Prevažujúci záver zo stoviek rozsiahlych štúdii o náhlych úmrtiach však je, že prakticky všetci ľudia, ktorí zomreli náhle počas športovania, mali viac alebo menej závažné ochorenie, zvyčajne srdca, ktoré adekvátne vysvetlilo príčinu úmrtia.

Riziko pri maratóne? 0,002%

Náhle úmrtia pri športe ovplyvňuje viacero rôznych faktorov: vek, intenzita a typ športu, denná a ročná doba, pohlavie. Je však potrebné zdôrazniť, že riziko náhleho úmrtia pri maratóne je nízke a zodpovedá približne 1 prípadu na 50.000 pretekárov sledovaných počas obdobia 18 rokov. Také sú závery štúdie na viac ako 215.000 maratónskych bežcoch sledovaných v rokoch 1976-1994 v USA. Ich priemerný vek bol 37 rokov a 82% z nich tvorili muži. Na tejto veľkej vzorke boli zaznamenané celkom 4 úmrtia počas maratónskeho behu. Tri boli v dôsledku predčasnej arteriosklerózy (strata elasticity cievnej steny), ktorá bola príčinou akútneho infarktu myokardu. Jeden prípad bol spôsobený anomálnym odstupom tepny zásobujúcej srdcový sval. Je zaujímavé, že dvaja spomedzi zomretých absolvovali maratón v minulosti už niekoľkokrát a nikdy sa nesťažovali na žiadne problémy so zdravím.

Ohrozenie akútneho úmrtia pri športe sa samozrejme netýka len behu a rekreačných bežcov. Vo všeobecnosti sa len 2–15 % postihnutých sa dostane do nemocnice. Polovica z nich zomrie pred prepustením z nemocničnej starostlivosti.  V sledovanej skupine amerických vojakov vo veku 17–28 rokov počas 20 rokov sa yaynamenalo ročne 1 úmrtie na 735 000 hodín fyzického zaťažovania vojakov leteckých síl. V štúdii športovcov minnesotských stredných škôl počas 12 rokov zistili 3 náhle úmrtia, čo predstavuje riziko úmrtia 1 : 200 000 športovcov za rok.  Bostonský kardiológ Van Camp so spolupracovníkmi uvádzajú riyiko na úrovni 1 : 300 000 u študentov-športovcov za rok a 1 : 70 000 individuálnych študentov-športovcov za 3ročné obdobie strednej školy. U dospelých športovcov sa uvádza 1 úmrtie na 50 000 až 396 000 človekohodín maratónskeho behu.  Z uvedených štatistík sa vymyká tzv. štúdia zo Seattle, kde došlo k zastaveniu srdcovej činnosti na 4,8 milióna človekohodín športovania. Riziko uvedeného stavu sa znižovalo s predlžujúcim sa časom týždenného tréningu. V 30ročnej kumulatívnej štúdii sa u 215 413 maratónskych bežcov, ktorí dobehli do cieľa, vyskytli 4 prípady náhleho úmrtia bez podozrenia na ochorenie srdca. Celkové riziko počas maratónu bolo len 0,002 %. Táto miera tvorila len 1 % priemerného všeobecného ročného rizika úmrtia spojeného s ochorením srdca.

Skutočné údaje môžu byť odlišné. Uvedené pomery a odhady sa považujú skôr za podhodnotené. Národné centrum pre výskum katastrofických športových udalostí v USA identifikovalo 160 športovcov (okolo 16 úmrtí ročne), ktorí „nečakane“ zomreli  (78 % úmrtí bolo z kardiálnych príčin) na stredných a vysokých školách v rokoch 1983–1993. 65 % úmrtí sa vyskytlo počas basketbalu alebo amerického futbalu, častejšie v popoludňajších a podvečerných hodinách. Muži z univerzít mali 2x vyššiu mieru úmrtia v porovnaní so stredoškolákmi. V Európe prevažujú náhle úmrtia futbalistov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.