Beh je symbolom doby. Spoločnosť je pod zničujúcim tlakom na výkonnosť, je plná stresu a napätia, a ventil nachádzajú ľudia napríklad v behu. Lenže akákoľvek závislosť a jednostrannosť škodí, varuje Jan Hnízdil, špecialista komplexného lekárstva a psychosomatiky. Súčasné životné tempo so zameraním na výkon je podľa neho obrovskou záťažou.
Čo si myslíte o behu?
Beh som mal veľmi rád. Teraz som už výrazne spomalil. Snažím sa o rýchlejšiu chôdzu v lese, jazdím na bicykli, na bežkách, na kolieskových korčuliach, rád si zaplávam. Je skvelé, keď človek ovláda rôzne športy, rozvíja sa harmonicky. Veľký problém však je, keď šport ovládne človeka. Akákoľvek jednostrannosť a závislosť škodí. Na tele i na duši.
Čím si vysvetľujte, že zrazu behá toľko ľudí?
Je to symbol doby. Spoločnosť je v obrovskom napätí a strese, ľudia zúfalo hľadajú nejaký ventil. Tak bežia, bežia, a nevedia za čím. Predstavujem si, že sa ten náš šialený beh skončí ako u bájneho Feidippidésa. Keď dobehol z Maratónu do Atén, povedal - "Zvíťazili sme" - a umrel.
Niektorí bežci berú pred pretekmi lieky proti bolesti. Čo si o tom myslíte?
Je to najkratšia cesta k sebazničenia. Bolesť nie je nepriateľ, proti ktorému by sme mali bojovať liekmi. Je to dôležitý obranný mechanizmus. Naše telo nemá inú možnosť, ako nám oznámiť, že s ním zle zaobchádzame. Bolesť je taká naša červená kontrolka. Keď ju vypneme tabletkou a pokračujeme v behu, zničíme si nielen kĺby, ale aj žalúdok, pečeň, obličky. A úplne zbytočne.
Povedali ste, že všetci stále niekam bežíme. Kam sa ženieme?
Sedíme v lietadle, ktoré letí šialenou rýchlosťou. Nevieme kam a nevieme prečo. Pilotnú kabínu ovládli nebezpeční psychopati. My si myslíme, že sa nemôže nič stať, a s vypleštenými očami sledujeme, ako to okolo nás sviští. Náraz bude veľmi tvrdý.
Dá sa vyskočiť zo systému?
Nie je to vôbec ľahké, ale je to nutné. Ja som vlastne vyskočil z klasickej medicíny. Ľudia ku mne chodili s rôznymi problémami, posielal som ich na vyšetrenia, predpisoval im lieky... A oni sa stále vracali. Vôbec som im nerozumel, liečil som, ale neuzdravoval. Potom som objavil komplexnú medicínu a pochopil, že každá choroba je informácia o tom, aký človek je, v akých podmienkach a akým spôsobom žije. Informácia o tom, že niekde robí chybu. Viac než doktor fungujem ako tlmočník medzi telom a mysľou pacienta. Vysvetľujem mu, čo mu telo chorobou oznamuje. Človek trpí preto, že nerozumie telu.
Ako nás ohrozuje stres?
V Česku berie lieky proti depresii a úzkosti 650-tisíc ľudí. To je celkom dosť. Nedávno som čítal, že sa plánuje stavba nových psychiatrických centier. Ľudia už stresujúcemu životnému tempu nestačia, chodia k lekárom, dopujú sa liekmi. To však nie je cesta k uzdraveniu. Spoločenský systém je chorý a ten, kto sa naň adaptuje, je vlastne mentálne postihnutý. Ľudia trpiaci úzkosťou alebo depresiou sú paradoxne normálni, ešte niečo cítia, nevzdali sa. Smerujeme k tomu, že väčšina normálnych, citlivých ľudí bude na psychiatrii a vonku zostanú len psychopati.
Akí pacienti k vám chodia najviac?
V poslednej dobe chodí veľa manažérov. Je to viac diagnóza než profesia. Čím väčším a drahším autom manažér príde, tým je to ťažší prípad. Prichádzajú úplne zničení, prehĺtajú lieky na tlak, na žalúdok, na spanie, na nervy... Odo mňa chcú, aby som ich uzdravil a mohli ďalej žiť sebazničujúcim spôsobom. Nechápu, že to nejde. Liečime ich ako malé deti - terapeutka s nimi ide na vychádzku do lesa, dietologička ich učí pomaly jesť, fyzioterapeutka dýchať, psychológ nadväzovať normálne vzťahy.
Nie je vám z toho smutno?
Je to ich život, nie som spasiteľ. Spasiť sa môžu iba sami. My im poradíme, ako na to. Ak pochopia, majú šancu. Vyliečených pomaly pribúda. Napríklad istá marketingová riaditeľka farmaceutickej firmy - dala výpoveď, pomáha v zariadení sociálnej starostlivosti, chodí na kurzy harfy a drevorezby. Od základov zmenila život a je v pohode. Z toho mám veľkú radosť.
Vy si viete povedať, že už toho máte nad hlavu?
Radím to svojim pacientom, ale sám s tým zápasím. Termíny ordinácie sú na dlho vopred obsadené, ľudia volajú, píšu, posielajú e-maily. Aby som to zvládal, nedávam nikomu číslo svojho mobilu a sám ho používam len na písanie esemesiek. Nemám ani vlastnú e-mailovú adresu.
Kedy ste sa naposledy zastavili?
Musím sa zastaviť každú chvíľu. Medzi pacientmi idem na pár minút do lesa, po práci na hodinovú vychádzku. Chcem byť tiež chvíľu sám a mlčať. V meste je to problém, ľudia ma často oslovujú aj na ulici.
Potrebujú ľudia doplnky výživy?
Základom je pestrá, vyvážená a chutná strava. Kto je zdravo, doplnky stravy nepotrebuje. Kto zdravo neje, tomu nie sú nič platné. Dôležité nie je len zloženie stravy, ale aj to, ako a s kým si jedlo vychutnávate. Veľa ľudí má jedálniček zostavený špičkovými dietológmi, ale jedlo do seba v strese napchajú, pohádajú sa s manželkou a je im zle.
Aký máte postoj k liekom?
Základom komplexnej medicíny je klasické medicínske vzdelanie, používam modernú diagnostickú techniku i lieky. V prvom rade sa však snažím zistiť, akú informáciu choroba oznamuje, poradiť pacientovi, čo má zmeniť, aby posilnil samouzdravujúce schopnosti tela. Keď jeho vlastné sily na zvládnutie choroby nestačia, predpíšem mu lieky, ale len dočasne, aby sa odrazil z dna a bol schopný urobiť zmenu. Je len na ňom, či ju urobí, alebo bude naďalej na liekoch. Ja mu ich však dám iba raz, potom sa s ním rozlúčim. Pracujem s ľuďmi, ktorí pochopili, čo je potrebné, a sú za svoje zdravie ochotní a schopní niesť zodpovednosť. Iná situácia je, pochopiteľne, u starých ľudí alebo u onkologicky chorých. Tí sa bez dlhodobej alebo aj doživotnej medicínskej podpory nezaobídu.
Ako sa vám žije mimo oficiálneho medicínskeho systému?
Slobodne. Som rád, že som z toho starého vystúpil. Je založený viac na liečení chorôb ako na uzdravovaní. Lekár je v ňom finančne motivovaný k tomu, aby sa správal ako opravár. A pacient nie je motivovaný k aktívnej starostlivosti o vlastné zdravie. Tadiaľ však cesta k zdraviu nevedie. Páči sa mi model, ktorý fungoval v dávnej Číne - vladár platil svojho lekára len vtedy, kým bol zdravý. Keď ochorel, platiť prestal. K takejto zmene motivácie by som chcel dospieť. Byť platený za to, že radím ľuďom, čo majú robiť, aby boli zdraví.
Ako sa staráte o svoje zdravie vy?
Viem poradiť každému, ale vlastnú životosprávu by som radšej nekomentoval, vegetarián ani abstinent rozhodne nie som (smeje sa).
Jan Hnízdil
Špecialista v odbore komplexného rehabilitačného lekárstva a psychosomatiky. Podieľal sa na niekoľkých knihách, napríklad na tituloch Mojím maródom, Doping alebo zákulisie vrcholového športu, Bolesti chrbta: mýty a realita, alebo Ako liečiť chorobu šialenej medicíny.