23.10.2021, 15:22

J. Pukalovič, B. Koniar a P. Uhlárik o tom, ako zvládli naše maratóny v roku 2021 Covid

Veľká neistota sprevádzala slovenské maratónske podujatia aj v roku 2021. Po vlaňajšku, keď niektorí organizátori museli uskutočniť svoje akcie len v obmedzenej či virtuálnej verzii, sa napokon tentoraz uskutočnili v podobe bližšej obdobiu spred pandémie koronavírusu. Ako hodnotia uplynulý ročník, akým úskaliam čelili, aké poučenia a poznatky z náročných týždňov až mesiacov príprav si odnášajú do budúcnosti, sme sa opýtali šéfov troch tradičných slovenských maratónov Jozefa Pukaloviča (ČSOB Bratislava Marathon), Branislava Koniara (Medzinárodný maratón mieru v Košiciach) a Pavla Uhlárika (Rajecký maratón)

J. Pukalovič, B. Koniar a P. Uhlárik o tom, ako zvládli naše maratóny v roku 2021 Covid

Máte za sebou ročník vašich maratónskych podujatí po pandémii. Jej vinou bol v určitej miere špecifický, ako sa na tohtoročné preteky dívate s odstupom času?


Jozef Pukalovič (J. P.): „My sme veľmi spokojní. Najmä sme veľmi radi, že akcia sa po dvoch zrušeniach, resp. presunutiach vôbec uskutočnila. Samozrejme, počty ľudí boli nižšie ako v minulosti, ale to sa očakávalo. Vyvážila to jednoznačne najpriateľskejšia a najžičlivejšia atmosféra medzi ľuďmi. Bolo vidieť, že im náš maratón chýbal.“


Branislav Koniar (B. K.): „Na jednej strane ako veľmi úspešné. To odvodzujeme od samotných športových výsledkov elity, no i od výsledkov pomerne veľkej skupiny bežcov v druhom výkonnostnom slede, ktorí si v Košiciach dokázali výrazne zlepšiť svoje osobné maximá. A úspešný bol aj podľa reakcií a vyjadrení bežcov, divákov a spolupracujúcich inštitúcií, ktoré nám boli tlmočené cez rôzne spontánne reakcie či hodnotiace stanoviská. Nepreceňujeme ich, no sme radi, že MMM vyvolal opäť tak výraznú a vo veľkej miere pozitívnu odozvu. Na strane druhej bol tento ročník špecifický určite v tom, že dopracovať sa k takýmto výsledkom a hodnoteniam bolo menej predvídateľné ako v minulosti. Viaceré okolnosti sme z rôznych dôvodov nemohli mať pod kontrolou tak, ako by sme si priali.“


Pavol Uhlárik (P. U.): „Nám sa aj vlani podarilo usporiadať Rajecký maratón v plnom rozsahu, a keď nerátame MMM s obmedzenou účasťou 200 ľudí, tak sme boli jediní na Slovensku. Síce ešte mesiac pred podujatím sme mohli mať len sto ľudí, ale týždeň pred akciou sa limit zvýšil na tisícku. Narýchlo sme potom museli dať vyrobiť aspoň drevené medaily. Poučení z minulého roka sme boli presvedčení, že v lete zorganizujeme naše podujatie aj tento rok. To sa nám podarilo, bolo to lepšie ako vlani, necítili sme takú neistotu. Problém bol len s dovozom materiálu z východných krajín, dodávka loďou nám meškala dva mesiace a dorazila iba dva týždne pred podujatím. Mali sme trochu obavy, či zásielka príde včas. V opačnom prípade by sme museli medaily či tričká posielať účastníkom dodatočne poštou, čo by nám zvýšilo náklady. Tento ročník bol už viac-menej štandardný. Veľa organizátorov však nahustilo podujatia do letných mesiacov, čo ovplyvnilo účasť aj u nás. V rovnakom termíne sa uskutočnil napríklad Žilinský triatlon či bežecké podujatie Od Tatier k Dunaju, a tak sme mali o 200 – 300 ľudí menej, ako sme čakali. Kapacitu máme 1500 ľudí, tento rok ich bolo 1200. Tridsaťosem rokov máme stabilný termín. Neviem, či to bola naša predvídavosť, keď sme si ho stanovili, ale zatiaľ to vychádza a prežívame v dobrom zdraví.“

● Čo bolo pre vás najťažšie v príprave tohto ročníka vášho maratónu?


J. P.:
„Predovšetkým tá neistota. Neustále sa meniaca situácia a pravidlá, o ktorých nikto nevedel, ako budú vyzerať na konci dňa. Vzhľadom na to, že už sme vedeli, aké je zažiť, keď sa pár dní pred akciou takmer stopercentne pripravený maratón zruší, a aké to má aj ekonomické dôsledky, tak sme boli celý čas dosť nervózni, ale verili sme, že to nakoniec dobre dopadne.“


B. K.: Tých ťažších skúšok bolo viac. Medzinárodný maratón mieru bol v roku 2021 náročný z viacerých pohľadov a dôvodov. Pokiaľ ide o účastníkov, museli sme obsiahnuť pomerne komplikované presuny a úpravy databáz s viacerými stupňami potvrdzovania statusov, pričom v štartovnej listine sa objavovali bežci prihlásení v rozpätí obdobia od februára 2020 až po september 2021. Pritom každý z nich mal svoju optiku, mieru informovanosti a očakávaní. Z pohľadu vývoja pandémie sme aj v roku 2021 prechádzali rôznymi etapami verejnej i odbornej diskusie, pričom vývoj ochorenia a súvisiacich reštrikcií sa dal len ťažko odhadovať s väčším než niekoľkotýždňovým predstihom. My sme však mnohé rozhodnutia museli prijímať v oveľa väčšom predstihu. Zo samotného športového a technického hľadiska sme sa preventívne chystali na mnoho alternatívy, čo bolo náročné na spracovanie manuálov a čas potrebný na prezentácie a zaškolenia našich tímov.“


P. U.: Nemali sme nejaké vážnejšie ťažkosti. Azda len so získaním ľudí na občerstvovacie stanice. Šéf bratislavského maratónu Jožko Pukalovič, ktorý nám v minulosti tiež aktívne pomáhal, nás vždy obdivoval, ako dokážeme ľudí nadchnúť, ale čím ďalej máme aj my väčšie problémy zohnať dobrovoľníkov. Zo žilinskej agentúry zaoberajúcej sa dobrovoľníctvom sme mali sľúbených päťdesiat, dodali nám desať, ale aj za nich sme boli vďační. Doba sa mení, dnešní mladí sa hneď pýtajú, čo za to. My ich odmeňujeme len tričkom či medailou…“

● Ako vnímate prístup ľudí k nastaveným podmienkam účasti a dodržiavaniu opatrení?


J. P.:
„Toto je z môjho pohľadu jedno z najväčších prekvapení. Už minulý rok, keď sme rušili a presúvali akcie, nás ľudia v dobrom slova zmysle podržali. Mnohí nám nechali štartovné a ocenili tak našu robotu pre celú bežeckú komunitu. Napriek tomu, že to bola vždy jedna z možností, tak asi 40 % bežcov nepožiadalo o vrátenie štartovného, resp. priamo nám ho venovali, čo nám pomohlo zjemniť veľké finančné straty spôsobené rušením akcií na poslednú chvíľu. Tento rok sme nemali azda žiadny prípad, že by sa niekto sťažoval už priamo na akcii na opatrenia a stanovený OTP režim. Dokonca napríklad pri detských behoch boli rodičia radi, že sme aj ich kontrolovali a preteky sa konali vzhľadom na okolnosti v maximálne možnom bezpečnom prostredí z pohľadu šírenia vírusu COVID-19.“


B. K.: „V drvivej miere môžeme prístup ľudí, teda účastníkov, no i mohutnej skupiny organizátorov a dobrovoľníkov, hodnotiť veľmi pozitívne. Svedčí o tom aj fakt, že ich záujem o dianie a zodpovednosť voči samým sebe i okoliu bola potvrdené až 81-percentnou mierou plnej zaočkovanosti. A to sa nebavíme o desiatkach osôb, ale o tisíckach bežcov, ktorí si prešli prevziať svoje štartové čísla. Aj prístup k ďalším opatreniam bol až na malé výnimky temer vzorný. O tom, ako neľahko bolo udržať v dnešnej dobe poznačenej prívalom informácií pozornosť účastníkov MMM, svedčí aj fakt o detailnom vnímaní podmienok. Takmer 25 % bežcov sme museli pred vstupom do priestorov registrácie vybaviť naším respirátorom, keďže ten bol v interiéri už vtedy v Košiciach povinný. Pripisujem to tomu, že podmienky boli na mnohých miestach Slovenska v tom čase rozdielne, no i tomu, že detailné sa oboznamovanie s podmienkami účasti na takýchto podujatiach nie je u nás stále úplnou samozrejmosťou.“


P. U.: „Podmienky účasti priniesli problémy. Je tu asi 15 percent ľudí, ktorí ignorujú všetky nariadenia a opatrenia. Aj my sme sa stretávali s reakciami, že sme na nich spravili podvod a neboli ochotní podstúpiť testovanie, keďže neboli zaočkovaní. Vinu zvaľovali na nás organizátorov, pritom my sme len trvali na dodržiavaní podmienok určenými zodpovednými štátnymi orgánmi. S každým jedným sme sa však snažili komunikovať.

● Spôsobovali vám veci v súvislosti s opatreniami veľké komplikácie? Bolo to finančne náročnejšie ako predošlé ročníky?


J. P.: „Áno, spôsobili, v zásade sme čakali necelé dva týždne pred akciou na to, ako bude vyzerať COVID automat v Bratislave, a podľa toho sme pripravili podmienky a všetky informácie pre účastníkov. Práve toto je najzložitejšie, keď si zoberieme do úvahy skutočnosť, že veci ako medaily, tričká, buffky, štartové čísla musíme objednať pri tisícových počtoch rádovo dva mesiace pred akciou, aby nám ich stihli doručiť, ale v tom čase máme len matnú predstavu o tom, koľko ľudí vlastne budeme môcť pustiť na štart. Čiže to je dosť veľké riziko, kde sa môžeme veľmi popáliť. Zvýšili sa nám niektoré výdavky na nových ľudí v tíme riešiacich prevažne tému COVID-19, testovanie, ochranné pomôcky, či len samotné informačné nastavenie celého procesu epidemiologických opatrení.“

B. K.: „Samozrejme! Museli sme zaobstarať viac zábran, informačných tabúľ, mobilných toaliet… V nasadení bolo na mnohých úsekoch viac ľudí ako obvykle. Museli sme zriadiť testovacie či odberné miesta, nakúpiť materiál, ktorý mimo koronavírusového obdobia nepotrebujeme. Ale aj komplikácie s vízami pre elitných bežcov, keď pandémia výrazne zmenila podmienky ich udeľovania a aj prevádzkové hodiny na ambasádach boli výrazne krátené.“


P. U.: „V spolupráci s mestom sme mali vypracovaný špeciálny plán, ktorý do detailov zahrňoval všetko potrebné. Dokonca deň pred maratónom sme mali kontrolu z hygieny. Keďže sme urobili aj minulý ročník, tak sme nemali nejaké veľké straty. Podarilo sa nám to aj vďaka našej schopnosti improvizovať a množstvu šikovných ľudí v našom kolektíve, preto tento ročník nebol pre nás finančne náročnejší. Vlani sme ubrali dve-tri tisícky na finančných prémiách, ale pretekári to takmer ani nepocítili.“

● Pandémia výrazne ovplyvnila už vlaňajšok, poučení z minulosti ste boli lepšie nachystaní na možnú improvizáciu pri prípravách?


J. P.:
„Áno, myslím si, že už flexibilnejší ako sme aktuálne, už ani nevieme byť. Jednoducho, vždy máte nielen variant A, ale aj B a niekedy aj C. Tak to jednoducho teraz funguje.“


B. K.: „V roku 2020 sme boli ešte tri týždne pred štartom pripravení na preteky s 8000 účastníkmi. To, že ich bolo napokon iba dvesto, svedčí o miere turbulentnosti. Už v roku 2020 sme mali rozpracované viaceré postupy, ktoré sme teraz adaptovali, z ktorých sme mohli aspoň čiastočne vychádzať. Celková miera poznatkov sa nedá s rokom 2020 porovnať. To veľmi pomohlo pri väčšej istote a odhadovaní nutných krokov. Ak si vezmeme iba fakt, že v roku 2020 sme ako úplne prví na Slovensku, teraz mysliac vo všeobecnej, nie iba športovej rovine, použili antigénové testy, tak systém testovania sa dnes dostal už do úplne inej, masovej a pomerne ľahko dostupnej podoby.“


P. U.: „Našou devízou je, že preteky organizujeme v amatérskych podmienkach. Ja ako riaditeľ a zakladateľ pretekov mám výhodu v tom, že som už na dôchodku a mám tak viac času ako ostatní. Dokážeme to zvládnuť aj takto s menším počtom ľudí, hoci týždeň pred pretekmi musí byť k dispozícii už väčší tím, ale nesťažujeme sa. Robíme to v rámci našich možností, ale o to srdečnejšie. Nesmiem zabudnúť na spoluprácu s mestom, ktorá je na kvalitnej úrovni.“

● Aké poučenia si odnášate do budúcnosti?


J. P.: „Asi najväčšie plus pre nás je dôvera ľudí. To je niečo, čo si nekúpite, ale musíte si trvalo budovať a ja som za nás veľmi šťastný, že veľká bežecká rodina okolo podujatí Bratislava Marathon Teamu drží pokope, je veľmi súdržná a priateľská. Snažíme sa napriek problémom a zvýšeným nákladom na administráciu a komunikáciu vychádzať až skoro individuálne s každým účastníkom. Zatiaľ musím povedať, že sa nám to vždy len v dobrom vrátilo, takže ten pocit vzájomnej dôvery je asi top zistenie.“


B. K.: „Asi to, že pri dostatočnej zomknutosti a odhodlanosti sa dajú prekonávať i zdanlivo nezdolateľné prekážky.“


P. U.: „My sa nesťažujeme, ale riadime sa heslom, že predsa vždy existuje aj náhradné riešenie.“

● Priniesol uplynulý ročník aj niektoré veci, ktoré budete chcieť zachovať aj do budúcnosti?

J. P.: „Určite áno. Výhodou našich podujatí je, že vo väčšine prípadov môžeme všetko urobiť ďalší rok lepšie. Uvidíme, či 2022 bude predcovidový rok, covidový rok alebo niečo medzi. Osobne si myslím, že asi niečo medzi a tomu sa zase prispôsobíme a naše podujatia urobíme čo najlepšie v rámci možnosti, ktoré nám umožní aktuálna situácia.“


B. K.: „Uvidíme, ale azda aj áno. Musíme všetky dopady týchto zmien starostlivo vyhodnotiť. Tie, ktoré sa osvedčili a môžu byť na osoh i v ďalších rokoch, môžeme po istých úpravách zachovať. Niektoré boli azda iba vynútenou improvizáciou.“


P. U.: „Nastala zmene v občerstvení po pretekoch. Druhýkrát sme nerobili tradičnú cestovinovú párty, na ktorej sa zhromažďovalo veľa ľudí. Namiesto toho sme rozdávali bagety. Bolo to rýchlejšie, mali sme aj menej odpadu, čo bolo zároveň ekologickejšie. Väčšie náklady boli len na mraziarenské auto. Chceme to udržať do budúcnosti. Snažíme sa oživiť naše podujatie osobnou prítomnosťou osobností z nášho športu, aby aj Rajčania videli vynikajúcich športovcov. Po Matejovi Tóthovi, Danke Bartekovej sme tu mali minulý rok Nasťu Kuzminovú a teraz Janka Volka. V tomto by sme radi pokračovali.“