Keď vás úraz alebo choroba vyradí z tréningu, je to vždy na zlosť a chceli by ste sa vrátiť na trať čo najskoršie. Avšak pozor- dôležitá je predovšetkým trpezlivosť, pretože snaha urýchliť liečbu má vo väčšine prípadov opačný efekt.
Tréningový výpadok je nepríjemný aj v prípade bežca „hobíka“ – i jemu naruší tréningové plány, prípravu na preteky či snahu zhodiť nadbytočné kilogramy. A čím vyššiu má dotyčný športovú úroveň, tým je pre neho úraz či choroba väčší problém.
„Počas avojej praxe som pôsobil v niekoľkých realizačných tímoch vrcholových športovcov, a musím povedať, že tlak v prípade zranení je skutočne obrovský,“ hovorí šéflekár Zdeněk Kareš z ASC Dukla Praha. „Trénerov, vedenie klubov i sponzorov, všetkých zaujíma iba jedno – kedy športovec začne znovu pretekať. A keď lekár povie reálny termín, obyčajne prichádza zdesenie a otázka, či by to nešlo nejako urýchliť. Ale bohužiaľ nešlo. Za tridsať rokov praxe som skutočne nezažil jediný prípad, kedy by sa niekomu podarilo urýchliť návrat do tréningu, a preto to rozhodne nikomu neodporúčam. Také snahy totiž väčšinou dopadnú úplne opačne, ako všetci chcú, prídu komplikácie a z banálneho zranenia vznikne problém, ktorý dotyčného trápi napríklad niekoľko rokov.“
S akým tréningovým výpadkom teda musíme rátať v prípade jednotlivých zdravotných ťažkostí?
Výron
Snáď žiadny úraz nebýva toľko podceňovaný. Medzi športovcami obecne prevláda názor, že najlepšia liečba je „rozchodiť to“. Množstvo bežcov už skutočne dokázalo s výronom dokončiť preteky, bolesť je totiž spočiatku menej výrazná, zväčší sa až po upokojení či nasledujúci deň. „Tento postup rozhodne nepovažujem za vhodný,“ varuje športový lekár Kareš. Za jednoznačne správny pokladá tradičný postup, kedy sa zranená končatina znehybní dlahou alebo ortézou. To trvá obyčajne asi tri týždne, potom nasleduje rehabilitácia. „Pri výrone obyčajne dochádza k poškodeniu väzív, kedy je fixácia bezpodmienečne nutná, aby došlo ku správnemu zahojeniu,“ vysvetľuje.
V prípade výronu teda musíte rátať s približne dvojmesačným výpadkom z tréningu. Pri snahe o urýchlenie liečebného procesu by vám hrozilo trvalé poškodenie väzív, nestabilita, bolestivosť, opuchy, obmedzenie rozsahu a efektivity pohybu a podobne. Ak by išlo iba o obyčajné podvrtnutie, ktoré nenarušilo štruktúru väzív, bola by teoreticky možná kratšia doba liečby, to sa však nedá rozpoznať bez diagnostickej operácie, napríklad artroskopie. Vďaka nej si môže lekár pozrieť všetky časti kĺbu – kosti, svaly, šľachy, väzivá i chrupavku.
Tip pre vás: Pri rehabilitácii sa výborne uplatňuje takzvaná Freemanova metóda, ktorá spočíva v balančných cvikoch na nestabilných pologuliach. Tým, že sú svaly a väzivá nútené vo zvýšenej miere predávať informácie o svojej polohe, značne sa zlepšuje stabilita kĺbu. Balančné cviky sú tiež dobrou súčasťou prevencie úrazov členku.
Zápal achilovky
Achillova šľacha patrí u bežcov medzi najviac namáhané časti pohybového aparátu, a preto spôsobuje problémy veľmi často, väčšinou ide o zápal z preťaženia. „Z hľadiska liečby je achilovka veľmi nevďačnou oblasťou. Podľa mojich skúseností bohužiaľ mnohé prípady končia na operačnom stole,“ upozorňuje Zdeněk Kareš. Pri akútnom zápale by ste rozhodne mali ostať v pokoji a úplne bez záťaže, niektorí dokonca volia sadrovú fixáciu, a to aspoň po dobu troch týždňov. Môžu vám pomôcť i protizápalové lieky alebo obstreky, pokoj je však nutné bezpodmienečne dodržať. „Ono to síce po týždni môže prestať bolieť, ale keď sa predčasne vrátite do tréningu, problém sa vracia. Zanedbaný zápal potom môže prejsť do chronického štádia, pri ktorom dochádza k narušeniu štruktúry šľachy, a potom je väčšinou nutná operačná liečba,“ varuje lekár.
Zanedbanie liečby môže byť tiež príčinou toho, že sa achilovka pretrhne. V prípade zdravej achilovky je riziko pretrhnutia prakticky nulové. V takom prípade je nutné chirurgické zošitie, ktoré by malo prebehnúť ihneď. Po ňom potom rátajte s najmenej trojmesačnou liečbou.
Tip pre vás: K ťažkostiam s achilovkou sú náchylní hlavne bežci s nadmernou pronáciou. Ak k nim patríte, voľte zásadne obuv s podporou pronácie a dôsledne šľachu naťahujte, hlavne po záťaži. Viac ohrození sú tiež bežci do vrchu.
Svalové poranenia
V prípade svalových poranení lekári rozlišujú natiahnutie a natrhnutie. V prvom prípade nie je porušená anatomická kontinuita svalu, pri natrhnutí sa už na sonografickom vyšetrení objavuje výrazná trhlina a hematóm. Zatiaľ čo na vyliečenie natiahnutého svalu postačí niekoľko dní pokoja, a potom sa už môžete začať pomaly vracať k tréningu, v druhom prípade rátajte s liečbou oveľa dlhšou. „Natrhnutie svalu sa hojí jazvou a tento proces trvá okolo šiestich týždňov. Počas tejto doby by mal športovec ostať v pokoji,“ odporúča MUDr. Kareš. V prípade, že športovci túto dobu pokoja nedodržia a problém riešia rôznymi obstrekmi, zranenie sa obyčajne vracia. Existujú však aj iné prístupy – napríklad úplný pokoj stačí iba asi počas doby jedného týždňa, potom sa zaraďuje mierne izometrické posilňovanie, teda také, pri ktorom sa nemení dĺžka svalu, a po desiatich dňoch veľmi jemné naťahovanie. Návrat do plnej tréningovej záťaže je ale aj tak možný až po niekoľkých týždňoch.
Tip pre vás: Ak vás postihne natiahnutie či natrhnutie svalu, na postihnuté miesto ihneď aplikujte ľad a stiahnite ho obvínadlom. V nasledujúcich dňoch sa odporúča veľmi jemná masáž chladivou emulziou.
Poškodenie meniskov
Menisky sú väzivové štruktúry, ktoré vyrovnávajú nerovnosti kĺbových plôch v kolene, stabilizujú kĺb a tlmia nárazy. Pre zdravie kolena sú veľmi dôležité, uvádza sa, že po odstránení jedného menisku vzrastie tlak v kĺbe až päťnásobne. Poranená časť musí byť najčastejšie ošetrená operáciou, inak by mohla poškodzovať chrupavku a ďalšie kĺbové štruktúry. Väčšinou sa to rieši artroskopicky, čo je ku kĺbu pomerne šetrné, už nasledujúci deň je možná odľahčená chôdza a návrat k plnému zaťaženiu je obyčajne možný po 4-6 týždňoch.
Tip pre vás: V prípade, ak máte operovaný meniskus, dbajte na posilňovanie svalov a väzív, ktoré stabilizujú kolenný kĺb. Pravidelne užívajte preparáty kĺbovej výživy, tým znížite riziko vzniku artrózy.
Poranenie kolenných väzov
Ak dôjde k natiahnutiu či natrhnutiu kolenných väzov, najčastejšie bývajú postihnuté predný skrížený alebo postranné väzy. Podľa doktora Kareša je opäť bezpodmienečne nutná fixácia postihnutej končatiny. Podľa závažnosti poranenia by mala trvať štyri až šesť týždňov. Potom musí nasledovať rehabilitácia a iba pozvoľný návrat k pohybovej aktivite.
Ak dôjde k pretrhnutiu väzu (najčastejšie predného skríženého), obyčajne sa u športovcov pristupuje k operácii, tzv. plastike, pretože väz sám od seba nezrastie. V takom prípade však musíte rátať s veľmi dlhou dobou rekonvalescencie. Za účelom vytvorenia náhrady väzu sa totiž používa pacientovo vlastné tkanivo a je potrebné, aby sa vytvorilo jeho pevné cievne zásobovanie. S návratom k plnému zaťaženiu tak môžete rátať najskôr pol roka po úraze. Keď k tomu prirátate fakt, že sa k plastike obyčajne nepristupuje ihneď po zranení, ale až po určitej dobe, počas ktorej dôjde k upokojeniu a zahojeniu okolitých tkanív, môže vás pretrhnutý väz vyradiť zo športového života až skoro na rok.
Tip pre vás: Stabilitu kĺbu môžete zvýšiť ortézou, vzniku zranenia síce nezabráni, ale zmierni jeho následky. Nevýhodou je, že zatiaľ čo pri športových hrách ju takmer nevnímate, pri behu vám môže pocitovo značne prekážať.
Zlomeniny
Pri bežnej, nekomplikovanej zlomenine sa postihnutá končatina znehybní sadrou na dobu 4-5 týždňov a potom musíte rátať s zhruba rovnako dlhou rehabilitáciou.
Okrem zlomením vzniknutých pri úrazoch sa u bežcov často vyskytujú i tzv. únavové zlomeniny. Ide o prasklinky kostí, ktorých príčinou je preťaženie. Najčastejšie postihujú 2. metatarsus (zánartovú kôstku), vyskytnúť sa môžu ale aj na holennej, lýtkovej či pätovej kosti alebo krčku kosti stehennej. Obyčajne sa liečia rovnako ako klasické zlomeniny, teda fixáciou počas 4-5 týždňov, aby kosť úplne zrástla. „Problém však býva v tom, že v mnohých prípadoch trvá nejakú dobu, kým sa odhalí príčina problémov. Keď totiž kosť zröntgenujete krátko po vzniku zranenia, vôbec nič nepoznáte. Viditeľná prasklina sa na röntgene objaví až neskôr. Bezprostredne po úraze je diagnózu možné určiť iba magnetickou rezonanciou. Ak sa teda nejedná o vrcholového športovca, väčšinou sa na to nepríde hneď a doba liečenia sa tým predlžuje,“ upozorňuje Kareš.
Infekčné choroby
„Či už sa jedná o angínu, chrípku či virózu, je optimálny nasledujúci postup: najskôr týždenná liečba s pokojom na lôžku a potom dva týždne rekonvalescencie bez fyzickej záťaže,“ odporúča športový lekár Kareš. Podľa jeho skúseností to však bohužiaľ dodrží iba máloktorý športovec, hoci riziká vzniku komplikácií sú pomerne veľké. „Veľmi časté sú napríklad následné zápaly vedľajších nosných dutín či priedušiek, ktoré spôsobujú, že výpadok tréningu netrvá tri týždne, ale tri mesiace. A dokonca môžu vznikať i tak závažné komplikácie, ako je poškodenie srdcového svalu či ľadvín,“ vyrátava riziká. Priznáva však, že ako v každom pravidle i tu sa uplatňujú výnimky. „Sú to samozrejme také tie prírodné typy športovcov, ktorí hoci pokoj nikdy nedodržia, i tak to prežijú v zdraví. Typickým prípadom je Roman Šebrle. Tomu som väčšinou zakázal záťaž, on napriek tomu trénoval, a problémy sa mu vrátili snáď iba dvakrát alebo trikrát. Napriek tomu však podobný postup považujem za zbytočné riskovanie.“
Operácie
Pri ľahších operáciách, ako je slepé črevo či žlčník, je návrat k plnému zaťažení možný najskôr po štyroch týždňoch. V prípade, ak boli zákroky prevedené laparoskopicky, doba rekonvalescencie sa skracuje.