V prvej tretine výsledkovej listiny väčšiny masových pretekov na 10 km je vo výslednom čase rozdiel viac ako 10 minút, čo predstavuje obrovský rozdiel v rýchlosti behu. Na jedinom kilometri je rozdiel vyše 1 min. Pri porovnaní najrýchlejšieho bežca s najpomalším sa tento rozdiel prehĺbi na viac ako dvojnásobok. Zvyšujúci sa záujem rekreačných športovcov o bežecké preteky neprináša len snahu o zlepšovanie kondície, ale aj znižovanie rizika zranení. No nedá sa určiť priama úmera medzi štýlom a rýchlosťou behu. Tým vzniká celý rad otázok, či a ako môže ovplyvniť zmena techniky behu úroveň bežeckej rýchlosti a eliminovať výskyt zranení u rekreačných bežcov. Jednou z najjednoduchších stratégii ovplyvnenia techniky behu je zmena frekvencie a dĺžky bežeckého kroku. Zvýšenie frekvencie kroku (skrátenie dĺžky kroku) znižuje riziko bežeckých zranení (Schubert et al. 2014). Avšak faktor frekvencie kroku nemožno posudzovať izolovane, pretože výskyt zranení u rekreačných bežcov je ovplyvnený nielen technikou behu, ale aj vyššou frekvenciou tréningov, počtom nabehaných kilometrov (Fields 2011) a taktiež úzko súvisí s BMI (Malisoux et al., 2014).
Rozdiel v kinematických charakteristikách medzi elitnými a amatérskymi maratóncami je evidentný nie len pri rovnakých rýchlostiach behu, ale aj vplyvom sklonu svahu (Padulo et al. 2012). Elitní bežci a triatlonisti dosahujú frekvenciu 180 a viac krokov/min. Na druhej strane u rekreačných bežcov nájdeme výraznejšie rozdiely nielen vo frekvencii kroku, ale aj v spôsobe dopadu chodidla, vertikálnom pohybe ťažiska a iných biomechanických charakteristikách. Frekvencia kroku závisí od predchádzajúcich skúseností, návykov a podmienok prostredia (sklon svahu, povrch a pod.).
Pre zrýchlenie bežeckého tempa je potrebné zvýšiť dĺžku kroku, respektíve dĺžku fázy letu a znížiť vertikálny pohyb a čas kontaktu (Chapman et al. 2012). Obmedzenie vertikálneho pohybu je kľúčový faktor zlepšenia ekonomiky behu (Støren et al. 2011). Práve zvýšenie frekvencie kroku pri konštantnej rýchlosti behu redukuje vertikálny pohyb ťažiska (Cavagna et al. 1997). Opačne predĺženie fázy letu s nižšou frekvenciou kroku kladie zvýšené úsilie na odraz. Toto je charakteristické pre silové typy rekreačných bežcov. Na druhej strane predĺženie fázy letu pri zachovaní vyššej frekvencie si vyžaduje zlepšenie kondície.
Zníženie frekvencie kroku vplýva na biomechaniku dopadu. Pri nízkej frekvencii kroku býva noha prepnutá v kolennom kĺbe. Chodidlo sa dostáva príliš pred ťažisko tela. Keď je noha vystretá, dochádza k brzdiacemu účinku (kontrakciou svalov prednej strany stehna), čo znižuje rýchlosť. Čím rýchlejšie človek beží, tým prekonáva každým odrazom dlhšiu vzdialenosť. Tým narastá sila, ktorá pôsobí pri dopade na pohybový systém. Pri pomalých behoch je kratšia dĺžka kroku a tým menší nápor na kĺby.
PROBLÉM
Frekvencia kroku je značne ovplyvnená predchádzajúcimi návykmi a stereotypmi. Akútne zvýšenie frekvencie kroku pri konštantnej rýchlosti behu zvyšuje spotrebu kyslíka, avšak redukuje vertikálny pohyb ťažiska (Cavagna et al. 1997). Eliminácia vertikálneho pohybu ťažiska dáva určitý predpoklad na zlepšenie ekonomiky behu. V tomto smere nemožno oddeliť biomechaniku od fyziológie, nakoľko len samotnú zmenu frekvencie kroku sprevádzajú kontrolné mechanizmy centrálnej nervovej sústavy (Snyder et al., 2012).
NAŠE POZNATKY
Využitím Forerunnera 620 sme v skupine výkonnostných športovcov zistili významný vzťah medzi rýchlosťou behu a frekvenciou kroku (Obr. 1). Rozdiely medzi frekvenciou behu sme zistili medzi rýchlosťami 10 a 13 km/h (163 a 166 krok/min); 13 a 15 km/h (166 a 169 krok/min); 16 a 18 km/h (172 a 175 krok/min).
Je evidentné, že existuje rozdiel vo frekvencii kroku pri rovnakých rýchlostiach medzi elitnými a amatérskymi bežcami (Padulo et al. 2012). Avšak aj v samotnej skupine rekreačných bežcov je značný rozdiel. Ako už bolo spomenuté, frekvencia kroku je značne ovplyvnená predchádzajúcimi návykmi a stereotypmi. Akútne zvýšenie frekvencie kroku pri konštantnej rýchlosti na jednej strane zvyšuje spotrebu kyslíka, ale na druhej strane znižuje vertikálny pohyb ťažiska. Vplyv zmeny frekvencie kroku na celkovú ekonomiku pohybu nemožno posudzovať z aktuálnych zmien. Padulo et al. (2013) sledovali vplyv zmeny frekvencie kroku v skupine 24 maratónskych bežcov. Zaznamenali predĺženie kroku o 4,3% a zníženie času kontaktu o 14% po 3 týždňoch tréningu. Na zmenu frekvencie kroku nevplývajú len biomechanické faktory, ale aj mechanizmy centrálnej nervovej sústavy. Kristine et al. (2012) umelo menili frekvenciu kroku počas konštantnej rýchlosti na bežiacom páse. Probandi udržiavali svojvoľne zvolenú frekvenciu kroku. Neskôr, pomocou akustického vodiča, zvýšili frekvenciu kroku. Následne boli upozornení, aby sa vrátili k pôvodnej, svojvoľne zvolenej frekvencii kroku. Pozoruhodné bolo, že svojvoľne zvolená frekvencia kroku bola určitý čas vyššia ako pôvodná, respektíve pred umelým zvýšením. Pri umelom znížení frekvencie kroku k podobnému javu nedošlo. Tieto výsledky boli mohli mať určitý praktický význam hlavne pri snahe o zvýšenie frekvencie kroku u bežca.
Zvýšenie frekvencie kroku má svoje praktické využitie aj vzhľadom k tomu, že znižuje riziko bežeckých zranení (Schubert et al. 2014). Podľa niektorých prác, až takmer 80% bežcov sa každoročne zraní (Kaplan, 2014). Zvýšenie svojvoľne zvolenej frekvencie kroku o 5% znižuje čas kontaktu a redukuje tlak na pätu a metatarzálnej časti chodidla (Wellenkotter et al. 2014).
Frekvencia kroku rekreačného bežca je vo veľkej miere individuálna premenná. Je ovplyvnená predchádzajúcimi skúsenosťami a stereotypmi. Na druhej strane predstavuje jeden z najjednoduchších spôsobov, ako zmeniť techniku behu. Viaceré vedecké práce potvrdili, že vyššia frekvencia behu eliminuje výskyt zranení a pozitívne ovplyvňuje iné kinematické charakteristiky. Akútne zvýšenie frekvencie kroku pri konštantnej rýchlosti má za dôsledok nie len biomechanickú (napr. skrátenie dĺžky kroku) ale aj fyziologickú odozvu (vyššia spotreba kyslíka). Z tohto dôvodu je dôležité sledovať vplyv zvýšenia frekvencie kroku na ekonomiku behu z dlhodobejšieho hľadiska. Avšak treba poznamenať, že vzhľadom na nižšiu bežeckú rýchlosť dosahovanú u väčšiny rekreačných bežcov, úroveň telesnej kondície ovplyvňuje výsledný čas väčšmi ako technika behu. Do budúcna by bolo vhodné zistiť akou frekvenciou kroku bežia elitní bežci pri nižších rýchlostiach.
LITERATÚRA
1. Cavagna, G.A.1, Mantovani, M., Willems, P.A., Musch, G. 1997. The resonant step frequency in human running. Pflugers Arch. 1997 Nov;434(6):678-84.
2. Fields, KB. 2011. Running injuries - changing trends and demographics. Curr Sports Med Rep. 2011 Sep-Oct;10(5):299-303.
3. Chapman RF, Laymon AS, Wilhite DP, McKenzie JM, Tanner DA, Stager JM. 2012. Ground contact time as an indicator of metabolic cost in elite distance runners. Med Sci Sports Exerc. 2012 May;44(5):917-25.
4. Kaplan, Y. 2014. Barefoot versus shoe running: from the past to the present. Phys Sportsmed. 2014 Feb;42(1):30-5.
5. Kristine L. Snyder, Snaterse, M., Donelan, J.M. 2012. Running perturbations reveal general strategies for step frequency selection. Journal of Applied PhysiologyPublished 15 April 2012Vol. 112no. 8,
6. Schubert, A.G., Kempf, J., Heiderscheit, B.C. 2014. Influence of stride frequency and length on running mechanics: a systematic review. Sports Health. 2014 May;6(3):210-7.
7. Malisoux, L., Nielsen, R.O., Urhausen, A., Theisen, D. 2014. A step towards understanding the mechanisms of running-related injuries. J Sci Med Sport. 2014 Aug 12. pii: S1440-2440(14)00140-6.
8. Padulo, J., Degortes, N., Migliaccio, G.M., Attene, G., Smith, L., Salernitano, G., Annino, G., D'Ottavio, S. 2013. Footstep manipulation during uphill running. Int J Sports Med. 2013 Mar;34(3):244-7
9. Padulo, J., Annino, G., Migliaccio, G.M., Dʼottavio, S., Tihanyi, J. 2012. Kinematics of running at different slopes and speeds. Strength Cond Res. 2012 May;26(5):1331-9.
10. Snyder, K., Snaterse, M.. Maxwell, J. 2012. Running perturbations reveal general strategies for step frequency selection. Journal of Applied PhysiologyPublished 15 April 2012Vol. 112no. 8, 1239-1247.
11. Støren, Ø., Helgerud, J., Hoff, J. 2011. Running stride peak forces inversely determine running economy in elite runners. J Strength Cond Res. 2011 Jan;25(1):117-23.
12. Wellenkotter, J., Kernozek, T.W., Meardon, S., Suchomel, T. 2014. The effects of running cadence manipulation on plantar loading in healthy runners. Int J Sports Med. 2014 Aug;35(9):779-84.