10.12.2015, 16:29

Bloguje Martin Klus: Dr. beh lieči stres

Bloguje Martin Klus: Dr. beh lieči stres

Od rána na cestách. Návraty v noci. Dni, v ktorých sa striedajú rokovacie stoly, prednáškové sály a chvíľky za volantom, alebo pri troche šťastia aspoň na zadnom sedadle auta s počítačom na kolenách a telefónom pri uchu. Dlhé dni. Naposledy som bol behať... pred dvoma, nie, troma, hm ani to nie, štyrmi dňami, či dokonca pred týždňom? Ale – kedy? Čas sa skracuje a zrýchľuje naraz. Tenisky  stoja stále vyložené v predsieni a sú ako smutný výkričník vždy keď idem okolo nich. Len vybehnúť. No keď chcem byť aj s rodinkou a priateľmi... Dnes to ešte nebude.

„Dovidenia!“, máva kolegyňa na odchode z komisie, ktorá dnes trvala výnimočne krátko.  „Dnes jednoducho musím, hovorím si. Neprší, nefúka, treba to využiť.“ Treba, pomyslím si a oči padnú na obrazovku počítača predo mnou. Zahĺbim sa do riadkov plných e-mailov, článkov, či rozpísaných stanovísk, blogov a komentárov. Zaklapnem notebook a hovorím si dosť. Na dnes to musí stačiť.

O pol hodiny si viažem tenisky a pripínam mobil. Bez hudby to nedám. Počuť ako ťažko dýcham po toľkých dňoch záhaľky by ma zničilo. Vybieham do vzduchu voňajúceho jeseňou. Koruny stromov sú však čoraz prázdnejšie, čo naznačuje, že pomaly začína pre bežca najhoršie obdobie v roku. Zima. Vzduch je stále ostrejší a vlhkejší. Všetky zmysly idú na dvojnásobný výkon. Od úst idú malé obláčiky pary a v posledných zábleskoch slnka v nich rozoznávam malé kvapôčky.

Po presedených a prerozprávaných dňoch sa nohy ľahko odrážajú od zeme. Plánoval som desať, ubehol som skoro o polovicu viac. Hlava je čistá a telo príjemne unavené. Dnes definitívne nebudem zaspávať zaťažený myšlienkami na prácu. Na žiadne myšlienky asi neostane čas a ani sila. Ráno sa zobudím ako úplne nový človek.

Dni plné stresu, napätia, očakávaní. To všetko môže mať jedno ľahké riešenie. D r. beh, najlepší bio liek. Budem sa musieť odtrhnúť výrazne častejšie. A vychutnávať si kilometre krásnym terénom aj v čase, ktorý chváli začiatok zimy. S ním má každý ďalší pracovný deň celkom iný rozmer. Už to chce len „maličkosť“, dať väčší priestor pevnej vôli.