StoryEditor

Dávajte si pozor na kolaps z horúčav. Takto tomu zabránite

20.07.2016, 19:14

Kolaps v letnom teple je nepredvídateľný. Môže zaskočiť aj trénovaných športovcov, ktorí nepodcenili prevenciu a pitný režim. Na to, čo vlastne kolaps spôsobuje a či mu možno efektívne predísť, sme sa spýtali MUDr. Jana Třešňáka, lekára so skúsenosťami zo záchrannej služby.

Aj medzi bežcami platí, že "niekto to rád horúce". Dlhý beh v krásnom počasí a len v pár kúskoch oblečenia. Letné horúčavy môžu byť ale aj pekne zradné. Dôkazom toho bol nedávny olomoucký polmaratón, počas ktorého skončili desiatky horúčavou zasiahnutých pretekárov v nemocnici.

Aké má vyčerpanie organizmu príčiny a následky? Možno mu vôbec nejako predchádzať alebo aspoň včas odhaliť, že sa blíži?

Kolaps: Úpal, dehydratácia

Kolaps z tepla, vyčerpanie organizmu a následná strata vedomia je následok zaťaženia organizmu, spojeného s ďalšími vplyvmi. "Klasickými" prípadmi sú úpal a dehydratácia, ktorá môže zapríčiniť aj smrť. V prípade vytrvalostného športu môže viesť ku kolapsu aj strata dôležitých iónov.

Úpal je opuch mozgových obalov

Úpal vzniká pri pobyte na priamom slnku. "Pri dlhodobom vystavení slnečným lúčom bez pokrývky hlavy dochádza vplyvom pôsobenia tepla k opuchu mozgových obalov. To sa prejavuje bolesťou hlavy, pocitom na vracanie, únavou. V extrémnych prípadoch môže dôjsť až ku kŕčom a to aj s odstupom niekoľkých hodín," vysvetľuje Třešňák. Ako prevencia je dôležitá ochrana hlavy pokrývkou, najlepšie v kombinácii s ochladzovaním.

Úpal je prehriatie organizmu

Vzniká pri dlhodobom pobyte v horúcom a prípadne i vlhkom prostredí. Pri športovaní sa vplyvom zvýšenej fyzickej aktivity organizmus zahrieva. Automaticky sa snaží udržať svoju optimálnu teplotu ochladzovaním, a preto sa ľudské telo potí.

"Ak klimatické podmienky neumožnia efektívne ochladzovanie organizmu, dôjde k jeho prehriatiu, dehydratácii, rozvratu vnútorného prostredia iónov a minerálov, obmedzeniu funkcie obličiek, hromadeniu škodlivých metabolitov a mediátorov zápalu," zhŕňa doktor Třešňák a vymenováva dôsledky týchto procesov: dochádza k poklesu krvného tlaku, pocitom búšenia srdca, poruchy videnia (najčastejšie takzvaným "mžitkám pred očami"), hučaniu v ušiach, nevoľnosti až zvracaniu, závrate, malátnosti alebo k už spomínanému kolapsu so stratou vedomia.

"Vplyvom dehydratácie organizmu dochádza zároveň k zahusteniu krvi. To môže pri dlhodobej záťaži v extrémnom prípade vyústiť až k vzniku srdcového infarktu, pľúcnej embólii alebo mozgovej mŕtvici," varuje doktor Třešňák. Pokiaľ je teda niekto svojím lekárom sledovaný z dôvodu vysokého krvného tlaku, ochorení srdca, obličiek, cukrovky a podobne, mal by sa veľmi vysokej záťaži v lete vyhnúť. "Pohybová aktivita je základom režimových opatrení pri všetkých vyššie menovaných ochorení, ale v horúcom letnom počasí by nemala byť toľko intenzívna," upozorňuje lekár.

Pokles iónov spôsobí "otravu vodou"

Hrozbu vyčerpania a kolapsov pri intenzívnej aktivite nám pripomenul relatívne nedávny olomoucký polmaratón, počas ktorého skončili desiatky bežcov v nemocnici. Jeden taký príbeh nám v tomto článku opísal manžel jednej z bežkýň. A to bežala v rámci štafety len desať kilometrov.

V tomto prípade je potrebné sa zmieniť o hyponatriémii. Ide o pokles sodíkových iónov (Na +) v krvi, ku ktorému dochádza pri dlhodobej fyzickej aktivite vo veľmi teplom prostredí. (Pol) maratón v teple je typickým príkladom. Vo svojej podstate ide vlastne o otravu vodou, pretože straty sodíkových iónov potem sú v horúčave tak enormné, že ani pitie iontových nápojov tento deficit nie je schopné korigovať.

"Pri dlhom behu v horúčave určite nestačí piť len čistú vodu. Odporučil by som minimálne nesýtenú minerálnu vodu, najlepšie však iontové nápoje," zdôrazňuje Třešňák. Vážnosť stavu sa potom odvíja od toho, k ako veľkému poklesu iónov dôjde. "Mierny pokles sodíkových iónov môže byť úplne bez príznakov, alebo sa objavuje bolesť hlavy, pocit na vracanie, únava, dezorientácia. Počas pretekov alebo po ňom niektorí bežci kolabujú. Pri veľkom poklese Na + dochádza k opuchu mozgu a pľúc, stav môže byť až život ohrozujúci," vysvetľuje doktor Třešňák a ako príklad uvádza bostonský maratón v roku 2002, kde bolo vyšetrených asi štyristo skolabovaných pretekárov a mnoho z nich malo už kritickú hranicu spomínanej hyponatriémie.

Z týchto faktov je jasné, že nemožno udeliť jednoznačnú radu. Každý organizmus je individualita. Veľa bežcov závod zvládlo bez väčších ťažkostí. Zároveň však veľmi veľa športovcov postretli zdravotné komplikácie od ľahkých až po vážne.

"Vzniku kolapsu často predchádzajú príznaky - pocity búšenia srdca, poruchy zraku, hučanie v ušiach, nevoľnosti až zvracanie, závrate, malátnosť ... všetky tieto príznaky sú však v atmosfére závodu potlačené do ústrania a nemožno sa na ne spoliehať," upozorňuje MUDr. Třešňák a varuje pred zlozvykom, ktorého by sme sa mali vyvarovať: "Niektorí bežci pred pretekmi užívajú liek zo skupiny nesteroidných antireumatík (Ibuprofen, Ibalgin, Voltaren), aby ich počas pretekov neboleli svaly. To rozhodne neodporúčam, pretože jeho použitie spomínanú hyponatriémiu ešte prehĺbi. "

Tepová frekvencia ako varovanie? Áno aj nie

Veľké percento bežcov dnes nevybehne bez inteligentných hodiniek a rôznych monitorov tepovej frekvencie. Nie inak na tom bola aj bežkyňa z Olomouca.

V poslednej štvrť hodine mala tepovú frekvenciu cez 190 za minútu. Napadne nás možno, či by sa kolapsu dalo predísť lepším sledovaním svojho tepu, prípadne stanovením nejakej hranice, cez ktorú by sme už nemali ísť a radšej preteky ukončiť.

"Tu platí to isté ako pri dehydratácii - stanoviť maximálnu SF je silne individuálna záležitosť a v tomto prípade by som odporučil najskôr stanovenie anaeróbneho prahu bežca," hovorí Třešňák.

K jeho hodnote sa možno dopracovať rôznymi výpočtami, ktoré sa dajú nájsť aj na internete.

"Ja by som sa prikláňal k vyšetreniu na pracovisku športového lekárstva záťažovú spiroergometrií. Pri tomto vyšetrení je meraný krvný tlak, zaznamenávaná elektrická aktivita srdca (EKG) a maximálna spotreba kyslíka pri postupnom zvyšovaní záťaže.

Vyšetrenie môže odhaliť rôzne poruchy srdcového rytmu, poruchy prekrvenia srdcového svalu, dá sa posúdiť telesná výkonnosť. A tiež tu môžu určiť anaeróbny prah. Pri pretekoch v nepriaznivých klimatických podmienkach (teda pri vysokých teplotách) odporúčam neprekračovať tepovú frekvenciu, ktorá bola pri spiroergometrii určená ako tepová frekvencia anaeróbneho prahu," odporúča lekár.

Práve tá nám dáva signál, že telo pracuje už na hranici svojich možností. Preteky v každom vyburcujú energetické rezervy. Každý sa snaží pripraviť svoju kondíciu práve na konkrétnu akciu. "Napriek tomu by som v týchto prípadoch radil radšej predísť možným zdravotným komplikáciám, ako za každú cenu zdolať svoj traťový rekord. Jeden z našich popredných kardiológov kedysi napísal: Dlhodobá príprava na maratón je telu veľmi prospešná. Vlastné preteky však je tak extrémna záťaž, že nášmu zdraviu už neprospievajú." Zhŕňa lekár.

Prevencia: tréning, pitný režim a žiadne experimenty s liekmi

Jasné je, že aj keď máme natrénované a sme presvedčení o svojom pevnom zdraví (často aj vďaka preventívnym lekárskym vyšetrením), môže nás naše telo v horúčave zradiť. Existuje teda vôbec nejaká prevencia, niečo, čo musíme pred intenzívnou aktivitou v horúčave urobiť, aby sme mali "čisté svedomie", že sme nič nezanedbali?

Preventívne opatrenia v zmysle správnej hydratácie iónovými nápojmi nám môžu znížiť pravdepodobnosť výskytu zdravotných komplikácií pri pretekoch. "Hlavnou prevenciou kolapsu pri dlhom behu v teplom počasí je dostatočná trénovanosť, adaptácia na teplé počasie, pitie adekvátnych iontových nápojov, využitie dostatočného počtu občerstvovacích staníc na trati, zabránenie prehriatiu organizmu, nepoužívanie nesteroidných antireumatík pred pretekmi," zhŕňa Třešňák.

Za prevenciu podľa neho sa ale považuje aj určitá zodpovednosť usporiadateľa zrušiť preteky v prípade, ak je počasie naozaj extrémne. A samozrejme záleží aj na uvážení športovcov a na riadení sa zdravým rozumom, či riskovať zdravie (a v niektorých prípadoch i život) účasťou vo vytrvalostných pretekoch v extrémnom teple.

Text vznikol v spolupráci s redakciou webu www.lepsipece.cz.

menuLevel = 2, menuRoute = rungo/behy, menuAlias = behy, menuRouteLevel0 = rungo, homepage = false
19. apríl 2024 01:01