Verejnosti dôverne známa aféra tzv. Duckého zmeniek pomaly zapadá prachom. Na splatenie škody spôsobenej nezodpovedným konaním Jána Duckého, či jeho pravej ruky - bývalého finančného riaditeľa SPP Ivana M., sa poskladáme na úkor výnosov z privatizácie my všetci. Ako to vlastne v skutočnosti bolo a prečo zmenky v takom veľkom rozsahu nebohý generálny riaditeľ SPP vystavil, sa už nedozvieme. Rozsudku súdu sa dočkali dve kauzy: prvá - široko medializovaná - sa týkala zmeniek, ktoré skončili v rukách Union banky, a. s., Ostrava (päť zmeniek v celkovej výške 350 miliónov českých korún), a druhá v tichosti prebiehajúca s Moravia bankou, a. s., Frýdek-Místek v konkurze (jedna zmenka vo výške 209,79 milióna slovenských korún. Zmenky z oboch káuz uzreli svetlo sveta v približne rovnakom čase, mali podobné použitie, ale rozdielny výsledok pre svojich posledných majiteľov - finančné inštitúcie, ktoré ich získali.
Podobné znaky zmeniek z oboch káuz
- výstavca zmeniek SPP s podpisom Jána Duckého
- dátum vystavenia: v oboch prípadoch - jeseň 1998
- zmenky mali slúžiť na zaplatenie dodávok a montáže technologických celkov, ktoré sa nikdy nerealizovali
- remitent (prvý majiteľ zmenky) bol v oboch kauzách rovnaký subjekt - Sezooz Group, a. s., Vsetín
- zmenky skončili v malých, nie príliš známych bankách, ktoré mali svoje ústredia v moravských mestách
Bližšie podrobnosti o tom, v akej podobe remitent (Sezooz Group) zmenky dostal, verejnosť vie len v prípade zmeniek, ktoré vlastní Moravia banka. Išlo o bianko zmenku, ktorá mala kryť zaplatenie kúpnej ceny za technológiu.
Bianko zmenka a vyplňovacie vyhlásenie
Moravia banka sa na rozdiel od bežných bankových zvyklostí neunúvala preveriť pri poskytovaní úveru svojmu klientovi - Sezoozu, či tento svojmu obchodnému partnerovi - SPP - vôbec niečo dodal, alebo v akom štádiu prác je realizácia kontraktu, z ktorého pohľadávka mala slúžiť ako hlavná zábezpeka financovania. Banka bez väčších ťažkostí poskytla svojmu moravskému klientovi 140-miliónový úver v českých korunách a uspokojila sa s jediným ručením pozostávajúcim z postúpenia pohľadávky, ktorá nikdy nevznikla. K riadnemu nakladaniu s bianko zmenkou je však potrebné vyplňovacie vyhlásenie. Aj keď zákon č. 191/ 1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový ) nedefinuje presné náležitosti tohto vyhlásenia, ba dokonca pripúšťa aj možnosť ústnej dohody, mala byť banka jednoznačne opatrnejšia. Aby bankoví úradníci v roku 1998 v Moravia banke dali aspoň zadosťučinenie svojmu svedomiu, vyžiadali si pri prevode zmenkových práv niečo, čo sa malo na vyplňovacie vyhlásenie aspoň podobať. Tým však stratili reálnu šancu domôcť sa nároku na zaplatenie zmenky zmenkovým dlžníkom. Pokiaľ by neboli žiadali od výstavcu zmenky, respektíve od prvého zmenkového majiteľa, žiadne vyplňovacie vyhlásenie, mohli by pri uplatňovaní nárokov tvrdiť čokoľvek. Zo zákona totiž nesie dôkazové bremeno vždy zmenkový dlžník.
Prípad Union banky dopadol pre Slovensko zle.
Náležitosti zmenkového platobného rozkazu
Podrobnosti o tom, v akej podobe získal Sezooz Group sadu zmeniek, z ktorých si neskôr banka uplatnila spomínaných 350 miliónov českých korún, nepoznáme. Pokiaľ však zmenky pri vydaní boli odovzdané ako plnohodnotné, t. j. so všetkými vyplnenými údajmi, je možnosť úspešnosti zmenkového dlžníka brániť sa pred súdom ťažšia ako v prípade bianko zmenky. Zmenkový zákon umožňuje ako prípustnú námietku poctivé nadobudnutie zmenky. V našom prípade by SPP musel preukázať, že Union banka mala vedomosť ako nadobúdateľ zmenkových práv o námietkach, ktoré môže zmenkový dlžník voči predchodcovi (Sezoozu) uplatniť.
Kto je žalovaný zo zmenky nemôže činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, ibaže by majiteľ pri nadobúdaní zmenky vedome konal na škodu dlžníka.
V zmenkových sporoch je nutné, aby zmenkový dlžník svoje námietky proti vydaniu zmenkového platobného rozkazu vzniesol v lehote 3 dní od jeho doručenia príslušným súdom. Ak to nestihne, má smolu, pretože zmenkový platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozhodnutia bez možnosti odvolania. Okrem toho pri zmenkových sporoch platí tzv. zásada koncentrácie, t. j. na námietky, ktoré neboli uplatnené v uvedenej trojdňovej lehote, sa už neskôr neberie zreteľ.
Postavenie zmenkového dlžníka je pri nutnosti preukázať zlý úmysel zmenkového veriteľa pri nadobúdaní zmenky veľmi obťažné.
Hrubá nedbanlivosť Union banky
Union banka sa podobne ako Moravia banka dopustila pri nadobúdaní zmenky hrubej nedbanlivosti. V obdobných prípadoch totiž profesionáli kupujúci zmenky v takomto objeme vyžadujú právne dobrozdanie zmenkového dlžníka, čo sa v tomto prípade nestalo.
V kauze Union banky SPP zastupoval advokát Ernest Valko. Nepodarilo sa mu presvedčiť súd o zlom úmysle Union banky. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave SPP prehral boj v kauze sady zmeniek za 350 miliónov Kč. Zvratu v kauze nezabránil ani Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil v novembri 2001 rok a pol staré rozhodnutie súdu nižšieho stupňa a stotožnil sa s pôvodným rozsudkom. Rozhodnutie dovolacieho senátu NS v októbri 2002 zaskočilo SPP tým, že sa Najvyšší súd sa ani prípadom nezaoberal a potvrdil spor v prospech zmenkového veriteľa, t. j. Union banky.
Oveľa šťastnejší koniec, dúfajme, čaká druhú zmenkovú kauzu SPP - s Moravia bankou. Tu Krajský súd po jeden a pol roka trvajúcom spore o námietkach SPP k vydaniu zmenkového platobného rozkazu zamietol v apríli 2002 nárok tejto skrachovanej finančnej inštitúcie na zaplatenie zmenky. Bývalé vedenie tejto banky asi príliš čisté ruky nemalo, keďže za rôzne obchodné transakcie z minulosti čelí trestnému stíhaniu v ČR. Správca konkurznej podstaty Moravia banky sa síce v prípade sporu s SPP odvolal na Najvyšší súd SR, ale ten pravdepodobne už len spečatí osud tejto zmenky podľa prvostupňového rozsudku, v ktorom vyhrali slovenskí plynári.
Aj bianco zmenku možno vystaviť bez rizika zneužitia
Zmenkového dlžníka - SPP - v tomto súdnom spore od začiatku zastupovala advokátka Dagmar Valovičová. Pri svojej obhajobe hlavnú pozornosť sústredila na zmluvy, ktoré sa viazali k tejto zmenke. So svojím tímom odborníkov pripravila také námietky proti vydaniu zmenkového platobného rozkazu, že presvedčila súd o hrubej nedbanlivosti posledného majiteľa zmenky.
Všeobecne platí, že najväčšie nebezpečenstvo pre zmenkových dlžníkov vyplýva z vystavených bianko zmeniek bez dátumu splatnosti. Nikto pri nich nedokáže ani odhadnúť, kedy ich majitelia požiadajú o zaplatenie. Pokiaľ na takýchto bianko papieroch uvedú dátum splatnosti napr. rok 2020, majú ešte ďalšie tri roky na predloženie zmeniek na preplatenie.
Záverom treba pripomenúť, že každú zmenku (t. j. aj bianco) je možné vystaviť bezpečne tak, aby nemohlo dôjsť k jej zneužitiu zo strany veriteľa. Riešenie v podobe povinnosti čísiel ISIN, ako nevyhnutnej náležitosti každej zmenky, našťastie schvaľovaním pred dvoma rokmi neprešiel. Znamenal by niečo, čo neexistuje nikde vo svete.
Realita života nám ukazuje, že podnikatelia sa v praxi viac boja vystaviť a odovzdať svojmu veriteľovi zmenku, ako nepreverenému obchodnému partnerovi dodať tovar, prípadne poskytnúť vysoké preddavky na objednané služby. Riziko v posledných spomínaných prípadoch je pritom oveľa vyššie.
StoryEditor