Podľa podpredsedníčky Slovenskej advokátskej komory, Dariny Michalkovej, rozhodcovské súdy nie sú v podnikateľskej verejnosti ešte dostatočne známe. "Približne 99 percent podnikateľov ani netuší o tejto možnosti," dodáva aj Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. "Vytvorením registra chceme verejnosti poskytnúť komplexné informácie o zriadených stálych rozhodcovských súdov a takýmto spôsobom prispieť k efektívnejšiemu využívaniu tohto inštitútu," tvrdí Zuzana Javorská zo sekcie civilnej legislatívy na ministerstve. Zoznam bude pravdepodobne prístupný aj na internete.
Na Slovensku dnes pôsobí až desať rozhodcovských súdov, avšak iba dva z nich - Rozhodcovský súd pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a Európsky rozhodcovský súd - majú aj praktické skúsenosti. Podľa Michalkovej sa však už aj ich súd postupne dostáva do povedomia podnikateľov. Problém však vidí v skutočnosti, že súčasný zákon umožňuje podať na súd žalobu o preskúmanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu. "Podnikateľ tak môže urobiť aj tri roky od vykonateľnosti rozhodnutia," konštatuje Michalková. Podľa nej je to tiež jeden z dôvodov, pre ktoré podnikatelia zvažujú, či sa rozhodnú pre rozhodcovský súd, pretože to vytvára pocit právnej neistoty.
Rozhovor s Igorom Laskovským, tajomníkom Európskeho rozhodcovského súdu
Ste jedným z mála rozhodcovských súdov, ktorý má o čom rozhodovať...
- Do dnešného dňa sme začali konať v 43 prípadoch, päť z nich sme však museli zamietnuť, pretože neboli podané v súlade so zákonom. V niektorých prípadoch sa konanie už ukončilo a máme niekoľko sporov, ktoré sa ukončia v najbližšom čase.
Ak by sme mali hovoriť o úspešnosti v prospech navrhovateľa alebo odporcu, v 90 percentách prípadov mal úspech navrhovateľ, v ostatných prípadoch sa návrh zamietol, prípadne mu bolo vyhovené čiastočne, a to už možno považovať aj za čiastkový úspech odporcu.
Okrem ERS a RS pri SOPK však žiaden iný o ničom nerozhoduje. Čím si to vysvetľujete?
- Ide o komplexný problém. Hlavne je to neznalosť zákona o rozhodcovskom konaní, strach využívať tento - v našich končinách menej známy inštitút, ale aj neinformovanosť, či rigidnosť právnych zástupcov, resp. podnikateľských subjektov, ktorí poznajú len konanie pred súdom.
Nemyslíte si, že jednou z príčin, prečo podnikatelia neriešia svoje spory cez arbitráž, je aj slabá propagácia rozhodcovského konania a jednotlivých súdov?
- Slabá propagácia je jedným zo základných problémov rozhodcovských súdov. Dôležité je dostať do povedomia hlavne odbornej právnej verejnosti, že takáto forma tu existuje a je nápomocná pri riešení sporov pre podnikateľské subjekty. Treba však ukázať aj zahraničným podnikateľom, že sa nemusia báť vstupovať s investíciami na Slovensko, pretože rozhodcovské súdy im tiež čiastočne pomôžu ochrániť investície. Zahraničné podnikateľské subjekty totiž poznajú tento spôsob riešenia sporov, avšak majú obavu, ako sa u nás aplikuje, a preto sa aj v doložkách objavujú väčšinou zahraničné arbitrážne inštitúcie.
Aké finančné prostriedky podľa vás môžu podnikatelia ušetriť, keď pôjdu cestou arbitráže, a nie klasickými súdmi?
- Zákon dáva možnosť subjektom dohodnúť si podmienky, a to je veľká devíza rozhodcovského konania, kde sa šetrí hlavne čas. Úprava poplatkov je pri všetkých rozhodcovských súdoch odlišná a súdy si ju stanovujú individuálne. Aj my sme už pristúpili na zníženie poplatkov oproti pôvodne stanoveným, aby sme aj touto formou prilákali subjekty na riešenie sporov alternatívnou formou. Veľkú úlohu rozhodcovských súdov vidím aj v oblasti mediácie, čo môže byť jednou z oblastí, ktorá môže napredovať v krajine, a tým aj lepšie propagovať rozhodcovské súdy.