Tri ropné šoky, príde štvrtý?

Pri súčasných cenách ropy a pretrvávajúcom strachu z teroristických útokov ohrozujúcich zásoby na Strednom východe sa čoraz viac objavujú obavy z ďalšieho ropného šoku, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť globálnu ekonomiku. Cena jedného barelu ropy (158,9 l) sa na newyorskej burze v minulom týždni vyšplhala na 40 dolárov za barel, čo je úroveň z čias irackej invázie do Kuvajtu v októbri 1990. Ďalší ropný šok -- čiže ceny šplhajúce sa do výšok ohrozujúcich zotavovanie globálnej ekonomiky -- je reálnym rizikom.
Rastúce ceny, samozrejme, najviac znepokojujú politických činiteľov v krajinách importujúcich ropu. Niektorí ekonómovia argumentujú, že svet je dnes imúnnejší voči vysokým cenám energií ako kedykoľvek predtým. Iní však varujú, že zdvíhajúce ceny ropy stále predstavujú vážne riziko pre ekonomiku Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Dôležitú úlohu zohráva aj Čína, hnacia sila globálnej ekonomiky, ktorá sa stáva čoraz závislejšou od importu ropy.
Svetová ekonomika zažila doposiaľ tri ropné šoky. Najmä prvé dva znamenali revolučnú zmenu vo vývojových tendenciách svetového hospodárstva. Niekoľkonásobné zvýšenie ceny ropy viedlo k najväčšej kríze vo vyspelých štátoch od čias veľkej hospodárskej krízy z roku 1929. Ropné šoky v priebehu rokov 1973 -- 1979 mali ekonomické a politické príčiny. Pri prvom šoku v roku 1973 vyhlásilo sedem arabských krajín produkujúcich ropu embargo na dodávky ropy do USA, Portugalska, Holandska a Južnej Afriky. Dôvodom bol ich proizraelský postoj pri tzv. Jom kippurskej vojne, kde sa predmetom sporov medzi Egyptom so Sýriou na jednej strane a Izraelom stali Golanské výšiny. Do začiatku roka 1974 sa cena čierneho zlata viac než zdvojnásobila. V januári 1974 stál barel 11,65 dolára.
Príčinou druhého ropného šoku bola islamská revolúcia v Iráne v roku 1979 a následný iracko-iránsky konflikt. Irán je po Saudskej Arábii druhým najväčším producentom ropy, a tak po zvrhnutí iránskeho šacha Rézá Pahlavího nasledovalo 2,5-násobné zvýšenie cien ropy. Šok vyvrcholil v roku 1981, keď cena ropy dosiahla na pohotovostnom trhu v Rotterdame cenu takmer 45 dolárov za barel. Ropa sa zrazu stala takou drahou, že jej ťažba začala byť rentabilná aj v krajinách, v ktorých to dovtedy neprichádzalo do úvahy. Boli to najmä Veľká Británia, Nórsko, Čína, Mexiko a Kanada.
Hrozba tretieho ropného šoku, ktorý mal vypuknúť po invázii Iraku do Kuvajtu v auguste 1990, bola len krátkodobá, keď svetové trhy v októbri 1990 zaznamenali prudký vzrast cien ropy na rekordných 40,95 USD za barel. Vyspelé ekonomiky boli na konflikt pripravené a nedošlo k takým zničujúcim efektom ako v 70. rokoch.
Aj keď vojna v Perzskom zálive nezanechala na svetových trhoch trvalé následky, spôsobila, že po relatívne pokojnom a stabilnom období sa svet začal starať o zásobovanie s ropou. Pripravenosť ekonomík na rast cien ropy ukáže vývoj v najbližšom období. Ten bude aj barometrom závislosti súčasnej globálnej ekonomiky od dostatku zdrojov čierneho zlata, zásoby ktorého mnohí experti označujú za časovo ohraničené. Prípadná ďalšia ropná kríza tak len nástojčivejšie položí pred ľudstvo aj otázku: Ako ďalej vo svete bez ropy?