Križiacka výprava
K nedeľňajším krvavým útokom sa prihlásila doteraz neznáma skupina Plánovacia a vyšetrovacia organizácia v Iraku. "Všemohúci Boh nám dovolil v nedeľu 1. augusta uštedriť zdrvujúce údery proti ich brlohom, brlohom zla, korupcie, neresti a christianizácie," napísali extrémisti vo vyhlásení a dodali: "Buďte rozumní a majte na pamäti, že Boh má vojakov, ktorí vás sledujú. Chceli ste križiacku výpravu, tu je výsledok."
Iracká vláda za útokmi vidí jordánskeho teroristu Abú Musába az-Zarkáwího, ktorý je pravdepodobne zodpovedný aj za únosy a popravy cudzincov v Iraku. Zarkáwímu tiež pripisujú vlaňajšie krvavé útoky proti šíitským moslimom. Vlani totiž americká CIA zadržala disketu s korešpondenciou Zarkáwího, na ktorého dolapenie USA vypísali odmenu 10 miliónov dolárov. Jeden zo zadržaných listov bol adresovaný globálnej teroristickej sieti Al-Kajdá Usámu bin Ládina. Zarkáwí v ňom hovorí o plánoch na vyvolanie občianskej vojny medzi sunnitmi a šíitmi. Útok na ďalšiu komunitu, kresťanov, zapadá do tejto logiky.
"Niet pochybnosti, že útoky nesú Zarkáwího pečať," vyhlásil iracký poradca pre národnú bezpečnosť Muwaffak ar-Rubája. Útoky odsúdili nielen predstavitelia kresťanských cirkví, ale aj duchovní vodcovia moslimov. Pápež Ján Pavol II. vyzval všetkých "veriacich v jediného Boha", aby sa spojili v úsilí pre návrat zmierenia v ťažko skúšanej krajine. Západné médiá si všimli, že posolstvo patriarchovi asýrskych kresťanov Emmanuelovi Dellymu podpísal samotný pápež, a nie ako je to zvykom, jeho kardinál sekretár. Delly vyzval moslimov a kresťanov na spoluprácu pre dobro Iraku, pretože "sme jedna rodina". Podľa najvyššieho šíitského duchovného v Iraku, ajatolláha Alího al-Husajního as-Sistáního, bolo cieľom útokov "ohroziť jednotu, stabilitu a nezávislosť Iraku". Útoky proti kresťanom odsúdil aj radikálny šíitský duchovný vodca Muktada as-Sadr, ktorého ozbrojenci zvádzajú boje s americkými vojakmi.
Podľa pozorovateľov sú za útoky proti kresťanom zodpovedné aj Spojené štáty. A vôbec nejde pritom o logiku, že okupanti sú rovnakého vierovyznania. USA totiž tolerovali veľmi intenzívnu misionársku aktivitu v "citlivých zónach", akou bol aj Mósul, čo vyprovokovalo islamských extrémistov.

Choďte preč!
Na územie dnešného Iraku prišli kresťania už v 1. storočí, teda o šesťsto rokov skôr ako vznikol islam. Ich počet však po stáročia klesal. Dnes žije v Iraku okolo 700 000 kresťanov, čo predstavuje asi tri percentá z 26-miliónovej populácie. Počas Saddámovho režimu neboli irackí kresťania "na muške", najviac prenasledovaní boli šíitskí moslimovia. Hoci je kresťanská komunita v krajine naozaj malá, zachovala si aspoň symbolický vplyv. Kresťania sedeli v dočasnej vládnej rade i v komisii, ktorá pripravuje novú ústavu. V novej vláde obsadili post ministra pre utečencov.
Po začiatku americkej invázie v roku 2003 krajinu opustili tisícky kresťanov. Predstavitelia komunity sa obávajú, že teroristické útoky tento trend ešte zosilnia. "Naozaj existuje riziko, že kresťanská prítomnosť sa stane bezvýznamná, a preto sa môžeme pýtať, či práve toto nie je stratégia teroristov," citoval francúzsky denník Le Figaro Josepha Yacouba z Katolíckej univerzity v Lyone, ktorý sa špecializuje na východných kresťanov.
Útoky na kresťanov v Iraku neprišli nečakane. S touto možnosťou obyvatelia rátali už od začiatku teroristických útokov v krajine. Doteraz však ozbrojenci útočili iba na jednotlivcov, ako napríklad na predajcov alkoholu v Basre. Podľa Yacouba útok na komunitu ako celok je bezprecedentný. "Ich odkaz je jasný: Táto zem je moslimská. Nepatrí vám!", dodal odborník na východných kresťanov.