Po dvoch rokoch poklesu sa izraelské hospodárstvo v minulom roku opäť vrátilo na cestu rastu, keď sa hrubý domáci produkt zvýšil o 1,3 percenta. K zlepšeniu situácie v ekonomike, ktorá by aj v tomto roku mala vzrásť, a to o dva a pol až tri percentá, prispel najmä zvýšený rast domácej spotreby, ale aj vývozu. Práve tomu sa v predchádzajúcich dvoch rokoch nedarilo, čo bolo spôsobené úzkou špecializáciou ekonomiky na moderné technológie.
Riziká špecializácie
Prakticky všetci ekonómovia sa zhodujú v tom, že recesia v rokoch 2001 a 2002 bola najhoršou, akú si kedy izraelská ekonomika pamätá. V roku 2001 kleslo hospodárstvo o 0,9 a v nasledujúcom o 0,8 percenta, na čom malo leví podiel niekoľkoročné povstanie (intifáda), ale aj spomalenie svetovej ekonomiky po teroristických útokoch na Spojené štáty. Ešte v roku 2000 hospodárstvo pritom zaznamenalo impozantný sedempercentný rast. Svoje však urobilo aj prílišné sústredenie sa na jeden sektor, a to na moderné technológie. Ešte pred intifádou praskla technologická bublina a prepadla sa hodnota akcií IT-firiem, čo sa muselo odraziť na ekonomike krajiny, v ktorej sa moderné technológie podieľajú na celkovom vývoze až 50 percentami. Okrem nich Izrael vo väčšej miere vyváža ešte zariadenia pre armádu, agroprodukty a výrobky z oblasti chémie.
Škrty aj pre armádu
V roku 2002 sa situácia už dostala do neudržateľného stavu a Izrael musel vlani pristúpiť k tvrdým rozpočtovým opatreniam, ktoré zasiahli do životnej úrovne obyvateľstva. Tel Aviv rozhodol o znížení rozpočtových výdavkov o viac než dve miliardy dolárov a opatrenia sa prvýkrát dotkli aj armády, ktorá je v tomto nepokojnom regióne inak vysoko dotovanou oblasťou. Za rok 2002 predstavovali výdavky na armádu až 10 percent celkových vládnych výdavkov, zatiaľ čo armáda USA dostáva okolo päť percent. Znásobené problémy hospodárstva však neobišli ani armádu a v minulom roku v rámci rozpočtových škrtov sa aj v armáde prvýkrát začalo prepúšťať.
Šancu dáva Brusel
Medzi sektory, ktoré najviac doplatili na zhoršenú situáciu vo svetovej ekonomike, ale hlavne na bezpečnostnú nestabilitu, patrí cestovný ruch. Pre jeden z pilierov izraelskej ekonomiky bol rok 2002 katastrofou, keď počet turistov klesol na najnižšiu hodnotu za 20 rokov. V tomto roku navštívilo Izrael približne 860-tisíc turistov, zatiaľ čo v 90. rokoch to bolo ročne okolo dvoch miliónov. Aj keď sa v polovici minulého roka zdalo, že situácia sa stabilizuje, nedávne zabitie duchovného vodcu Hamasu Ahmada Jásina ju s najväčšou pravdepodobnosťou ešte zhorší. To by mohlo opäť zbrzdiť prílev investícií a zasiahnuť cestovný ruch. Ekonomicky na to však najviac doplatí Palestína. Príjem na obyvateľa tu v priemere nepresiahne ročne 1 350 dolárov, zatiaľ čo na území Izraela je to 16 750 dolárov. Vývoz Palestíny predstavujú prakticky len citrusové plody a olivy, mnohé plantáže však padli za obeť izraelským tankom.
Pomoc by ekonomike Izraela mohla poskytnúť Európska únia. Tá počíta s jeho zahrnutím do Európskej hospodárskej oblasti (EEA), vďaka čomu by Izrael získal voči EÚ taký štatút ako Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Podmienku trhovej ekonomiky už dávno spĺňa, no bude musieť ešte prijať niektoré medzinárodné ekonomické zákony. Do EEA by mohol eventuálne vstúpiť už aj tento rok, mnohé však môže skomplikovať zhoršená situácia v oblasti.