Stane sa Európa ekonomickým protektorátom USA?

"Ak sa čoskoro neprijmú tvrdé protiopatrenia, Európa stratí svoju priemyselnú bázu a stane sa aj hospodársky americkým protektorátom," varuje bývalý rakúsky minister financií a vicekancelár Hannes Androsch. Ako povedal v rozhovore pre denník Die Presse, Európa sa nachádza v sendvičovej pozícii medzi USA a Áziou a robí len veľmi málo pre to, aby sa z nej dostala.
Ako príklad uvádza úrokovú politiku Európskej centrálnej banky. Kým Japonsko sa svojou politikou snaží vykompenzovať vplyv amerického dolára, eurozóna udržiava úrokové sadzby príliš vysoké a necháva si Američanmi nanútiť nevýhodný kurz eura k doláru. Navyše členské krajiny menovej únie z vlastnej vôle stanovili príliš tvrdé kritériá v Pakte stability. "Fiškálna disciplína je dôležitá, no nie v súčasnej mechanickej forme," upozorňuje Androsch. Ďalšou nevýhodou je skostnatenosť vzdelávacích systémov v celej Európe a rozvoj hospodárstva brzdia aj úverové obmedzenia ukotvené v zmluve Bazilej II.
Vo vzdelávacom systéme poukazuje Androsch na potrebu zaviesť väčší počet výkonnostných aspektov. Nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom navrhované zakladanie elitných vysokých škôl považuje za vynikajúci projekt. Podľa jeho slov sa totiž Európa nemôže nečinne prizerať, ako najlepší ľudia odchádzajú do USA, kde aj zostávajú.
Zmluvu Bazilej II považuje Androsch za pokračovanie dohody Bazilej I, ktorú Európe "nanútili Američania kvôli predaju svojich štátnych pokladničných poukážok". Prepojenie schvaľovania úverov na prísne a drahé ratingy podľa jeho názoru totiž nestojí na zásadách trhového hospodárstva. Európske štáty musia byť opatrné, keďže výrobné podmienky v Európe a Ázii sa navzájom približujú.
To platí aj pre Rakúsko, ktoré vyslalo nesprávne signály. Zníženie dane z príjmu spoločností z 34 na 25 % je síce pre firmy veľmi príjemnou záležitosťou, no na druhej strane neponúka kvalitatívnu motiváciu. Z nižšej dane totiž budú profitovať aj podniky, ktoré obmedzujú investície. Zo svojho pohľadu podnikateľa uprednostňuje výraznejšie daňové výhody pri inováciách. Poukazuje aj na pretrvávajúcu nevýhodnú štruktúru štátnych výdavkov, keďže podpora sa vzťahuje na minulosť, a nie na budúcnosť.
Renomovaný ekonóm Vladimir L. Kvint z newyorskej Fordham University vyčíta členským krajinám Európskej únie, že sa veľmi málo snažia využiť výhody rozširovania. Upozorňuje, že USA sú rozhodnuté tvrdo konkurovať únii na východných trhoch. Nadôvažok sa priostrí aj hospodárska súťaž medzi členskými krajinami EÚ. Keďže rozširovanie prinesie nielen nové možnosti, ale aj riziká, EÚ nebude v nasledujúcich rokoch jednotnejšia, skôr naopak: politicky a ekonomicky bude oveľa menej zjednotená než v súčasnosti.
Ekonóm, pôvodom z Ruska, upozorňuje, že Európa nesmie zabúdať na niektoré skutočnosti. Súčasné členské štáty sú zhruba na rovnakej ekonomickej úrovni, majú podobné demokratické hodnoty a politickú orientáciu. No už prijímanie nových členov v 80. rokoch, oveľa menšie než to nadchádzajúce, prinieslo problémy. A v máji pribudne až 10 nových krajín, ktoré sú nielen oveľa chudobnejšie, ale vykazujú aj vysokú nezamestnanosť. Napríklad miera nezamestnanosti v Poľsku dosahuje 20 % a hoci pobaltské krajiny oficiálne vykazujú 12 až 18 %, v skutočnosti presahujú úroveň Poľska.
Aj politická orientácia kandidátskych krajín sa líši. Niektoré štáty sa politicky orientujú skôr na USA než na EÚ, čo jasne dokázala vojna v Iraku. Tieto štáty, napríklad, pre Pobaltie, Poľsko a Maďarsko, sa však hospodársky orientujú aj na Rusko, kde chcú predávať svoje menej konkurencieschopné produkty. "To by mohlo zmeniť aj politickú a ekonomickú orientáciu EÚ," varuje Kvint.