Prevádzkovatelia veterných parkov zároveň volajú po pevných výkupných cenách. Tie by brali do úvahy aj banky pri hodnotení žiadostí o úvery. Predseda Slovenskej asociácie pre veternú energiu Peter Štibraný tvrdí, že súčasné ceny výkupu sú príliš nízke na to, aby sa do zdrojov oplatilo investovať. "V Nemecku to vyriešili tým, že presne určili výkupné ceny. V Česku zaviedli vyššie výkupné ceny, ktoré sú výhodné pre výrobcov energie. Ak pôjdeme touto cestou aj na Slovensku, do roku 2015 by sme mohli využiť 90 percent vhodných lokalít," tvrdí Štibraný. Podľa Ladislava Jediného z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa pripravuje novela zákona o regulácii sieťových odvetví, ktorá umožní úradu určovať pevné výkupné ceny elektrickej energie. Budú však platiť najskôr v polovici budúceho roka. Na Slovensku sú zatiaľ dva veterné parky s inštalovaným výkonom 3 MW. Prvý veterný park postavili vlani v auguste v Cerovej na Záhorí a do prevádzky ho uviedli v októbri. Podľa starostu Vladimíra Jánoša celkové náklady boli 125 miliónov korún a z fondu Phare dostali 1,8 milióna eur. Turbíny vyrobili v Dánsku, ich celkový výkon je 2,6 MW a prevádzkuje ich obec. Druhý veterný park je v Skalitom na Kysuciach, kde štyri turbíny ročne vyrobia 3 200 MW elektrickej energie. Pôjde do rozvodnej siete obce a pokryje spotrebu elektrickej energie jej 1 200 domácností. Výstavbu veterného parku v Skalitom i jeho prevádzku zabezpečuje bratislavská firmy Green energy. "Robíme to z vlastných zdrojov, projekt nie je ukončený a momentálne neviem presne povedať, koľko nás to stálo. Začatie prevádzky závisí od konečného stanoviska ministerstva životného prostredia, ktoré musí zohľadniť aj názory ochrancov prírody. Za štyri roky sme na meranie veterného energetického potenciálu Slovenska vynaložili zhruba sedem miliónov eur," hovorí Tomáš Lacko z Green energy. Kysuckí ochrancovia sa obávali, že veterný park môže negatívne ovplyvniť prelety vtáctva. Monitoring to však nepotvrdil. Najveternejšie lokality na Slovensku sú totiž v horských lokalitách a ochrancovia prírody dbajú na to, aby veterné elektrárne nezapríčinili migráciu vtáctva. Aj v západnej Európe ročne uhynú stovky operencov pri kolízii s turbínami.
| Využívanie veternej energie v Európe | |
| Krajina | Inštalovaný výkon v MW |
| Nemecko |
14 609 |
| Holandsko |
912 |
| Taliansko |
904 |
| Španielsko |
6 202 |
| Rakúsko |
415 |
| Česko |
10 |
| Maďarsko |
3 |
| Slovensko |
3 |
| Údaje sú k decembru 2003 | |
| Zdroj: Európska asociácia pre veternú energiu | |
| Nahradenie elektrární veternými turbínami | |
| Tepelná elektráreň Nováky |
500–700 kusov |
| Vodná elektráreň Gabčíkovo |
720–1100 kusov |
| Vodná elelekráreň Čierny Váh |
725–1200 kusov |
| Zdroj: Slovenská asociácia pre veternú energiu | |