Súvislosti nominálneho a reálneho zbližovania

Cieľom konvergenčného programu, predkladaného v týchto dňoch ministerstvom financií, je poskytnúť jasný pohľad na zámery hospodárskej politiky na Slovensku a predstaviť obraz o tom, ako pokročiť v reálnej a nominálnej konvergencii. Konvergenčný program obsahuje jasne dostatočne definované ciele vlády v oblasti hospodárskej politiky v horizonte do roku 2010.

Zahmlené súvislosti
Konvergenčný program sa detailne zaoberá stratégiou plnenia maastrichtských kritérií. Ako cieľ fiškálnej politiky definuje zníženie deficitu verejných financií na tri percentá HDP do roku 2006 a dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do roku 2010. Menová a kurzová politika sú zamerané na cenovú stabilitu a relatívnu stabilitu výmenného kurzu. Konvergenčný program deklaruje zámer Slovenska vstúpiť do eurozóny v roku 2008 až 2009.
Konvergenčný program jasne definuje hospodársku politiku. Deklaruje, že jej charakter urýchli reálnu konvergenciu Slovenska. Súvislosti a vzťahy, na základe ktorých je toto tvrdenie postavené, však v konvergenčnom programe ostávajú zahmlené.

Reálna konvergencia
Konvergencia musí prebiehať nielen v oblastiach definovaných maastrichtskými kritériami (nominálna konvergencia), ale aj znižovaním rozdielov vo výkonnosti ekonomík (reálna konvergencia). Maachstrichtské kritériá špecifikujú ekonomické "úlohy" v troch okruhoch - znižovanie rozpočtových deficitov a objemov verejných dlhov pod definované hranice, dodržiavanie určených relácií v miere inflácie a úrokových sadzbách a stabilizácia výmenného kurzu. Plnenie týchto úloh má priamy dosah na vývoj porovnateľnej cenovej hladiny (CPL - comparative price level) domácej ekonomiky vo vzťahu k priemernej cenovej hladine EÚ. Zvyšovanie porovnateľnej cenovej hladiny SR však je v nemalom rozpore s dodržiavaním maastrichtských kritérií. Čo sa týka reálnej konvergencie, jej indikátorom je ekonomická výkonnosť krajiny vyjadrená ako hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily.

Korigované porovnávanie
Parita kúpnej sily (PKS) sa zisťuje na základe rozsiahleho štatistického spracovania údajov o cenách porovnateľných tovarov a služieb, ktoré organizuje Eurostat v spolupráci s OECD každé tri roky. Ekonomická úroveň SR meraná HDP na obyvateľa v PKS predstavuje niečo vyše 50 percent priemeru súčasnej EÚ. Pritom porovnateľná cenová hladina HDP Slovenskej republiky je približne na úrovni 40 percent priemernej cenovej hladiny v EÚ. Znamená to, že koeficient ERDI (kurzová odchýlka) dosahuje hodnotu okolo 2,5. Reálna kúpna sila jedného eura je teda približne 17 korún, a nie 40 korún, ako naznačuje nominálny výmenný kurz.
Približovanie porovnateľnej cenovej hladiny k priemeru EÚ predstavuje pre ekonomiku veľkú výzvu. V dôsledku dlho udržiavaných nízkych cien je v tejto oblasti rozhodne čo dobiehať. Reálna kúpna sila eura nielen na Slovensku, ale všeobecne v pristupujúcich krajinách, nezodpovedá hodnotám nominálneho výmenného kurzu práve pre rozdielne cenové hladiny. Ešte vypuklejšie sa tento problém javí v kontexte relatívnych cien, kde sú v našom porovnaní s EÚ15 stále veľké rozdiely. Zjednodušene to znamená, že niektoré skupiny tovarov a služieb by mali zdražieť viac ako naznačuje rozdiel celkových cenových hladín, niektoré by však mohli aj zlacnieť.

Približovanie cien
Ukazuje sa, že približovanie cenových hladín je zložitejší proces ako sa zdá na prvý pohľad. Preto vyžaduje dostatok pozornosti a času a demonštruje, že konvergencia je zložitý a mnohoraký proces.
Konvergencia v cenách by mala postupovať ruka v ruke s reálnou konvergenciou. Na jej vývoj, teda na vývoj ukazovateľa HDP na obyvateľa v PKS, vplýva vo veľkej miere nielen tempo rastu HDP, ale aj kurzový vývoj a miera domácej a "európskej" inflácie. Konvergenčný program, ktorý predkladá ministerstvo financií, deklaruje cenovú stabilitu a zároveň stabilitu výmenného kurzu. Okrem dobrej viery v to, že takáto politika bude mať priaznivý vplyv na reálnu konvergenciu, sa však k otázke vývoja porovnateľnej cenovej hladiny a parity kúpnej sily nevyjadruje. Treba otvorene priznať, že to ani nie je jeho cieľom či ambíciou. Odborná diskusia na tieto témy však rozhodne na Slovensku pokrivkáva, ak celkom neabsentuje.
Z údajov v konvergenčnom programe vyplýva, hoci sa to priamo neuvádza, stabilný vývoj PKS. Mierna apreciácia kurzu a mierne inflačné tlaky (ktoré by znamenali len mierny pohyb CPL) spomínané v texte MF SR to naznačujú. Keďže apreciácia kurzu brzdí importovanú infláciu, vyššie zhodnotenie koruny vedie k nižšej inflácii. Čo to však znamená pre porovnateľnú cenovú hladinu SR, sa v texte nespomína. Celkovo sa v texte táto otázka vývoja porovnateľnej cenovej hladiny opomína.
Z textu konvergenčného programu sa však dá dedukovať, že spomínaný stabilný inflačný vývoj a mierna apreciácia kurzu by zrejme spôsobovali mierny rast porovnateľnej cenovej hladiny SR oproti EÚ a súčasné znižovanie kurzovej odchýlky.

Stabilita a konvergencia
V konvergenčnom programe sa uvádza, že cenová a kurzová stabilita pomôžu reálnej konvergencii. Cenová a kurzová stabilita znamená stabilitu PKS. Za týchto podmienok reálna konvergencia prebieha vtedy, ak domáci HDP na obyvateľa rastie rýchlejšie ako HDP na obyvateľa v EÚ. Predpokladá sa teda azda nejaká priama väzba medzi cenovou a kurzovou stabilitou na jednej starne a reálnou konvergenciou na druhej strane?
V texte konvergenčného programu sa ďalej uvádza, že konečný kurz fixácie koruny na euro môže byť iný ako kurz centrálnej parity stanovený na obdobie rokov strávených v ERM II. V tomto kontexte je zaujímavá otázka, či sa konečný kurz fixácie na euro stanoví na úrovni PKS, čo by znamenalo nulovú kurzovú odchýlku, a teda totálnu konvergenciu cenových hladín SR a EÚ?

Z prepočtu vyplýva, že MF SR pri vstupe do eurozóny očakáva našu nižšiu ako polovičnú porovnateľnú cenovú hladinu (CPL 48 percenta) a kurzovú odchýlku vyše dvoch. Znamená to, že podľa tohto kritéria by bol náš kurz viac ako dvojnásobne podhodnotený. Natíska sa zásadná otázka, či sú takého hodnoty únosné? Odpoveď nie je jednoduchá ani jednoznačná.

Príklad Grécka
Určitým vodidlom sú medzinárodné porovnania. Krajinou, o ktorej sa často diskutuje a pripúšťa sa v nej, že vstúpila do eurozóny blízko hranice únosnosti, je Grécko. V roku 2000 (Grécko vstúpilo do EMÚ v roku 2001) malo Grécko 64 percent úroveň reálnej konvergencie a porovnateľnú cenovú hladinu na úrovni 76 percent (pre SR je to podľa MF SR 48 percent, podľa ÚSSE SAV 53 percent). Parita kúpnej sily podľa vykonaných prepočtov bola v tom čase 258, zatiaľ čo konverzný kurz medzi domácou menou a eurom bol zafixovaný na 341, čo predstavuje kurzovú odchýlku 1,3 (podľa MF SR 2,1, podľa ÚSSE SAV 1,9). Uvedomujeme si, že z takýchto kusých medzinárodných porovnaní netreba robiť kategorické závery, rozdiely sú však podľa nášho názoru natoľko veľké, že majú byť impulzom na vážnu odbornú polemiku.

Prekvapujúce efekty
Proti apreciácii kurzu a rastu domácej cenovej hladiny (a tým zhodnocovaniu reálneho výmenného kurzu) hovorí hlavne riziko zhoršenia nášho čistého vývozu. Proti tomuto argumentu v poslednom období hovorí do značnej miery prekvapujúci vývoj nášho zahraničného obchodu, a to pri apreciácii nášho výmenného kurzu a nepriaznivej konjunktúre našich hlavných vývozných teritórií. Môže to spôsobovať rast kvalitatívnej konkurenčnej schopnosti našej produkcie, čo by dávalo potenciál na zhodnocovanie kurzu smerom k parite kúpnej sily omnoho výraznejšie, ako očakáva predkladaný konvergenčný program.

A na záver otázky:
1. Vyššia inflácia a vyššia apreciácia kurzu koruny by neboli v rozpore s konvergenciou cenových hladín ani s reálnou konvergenciou - tak prečo za každú cenu cenová stabilita a stabilita výmenného kurzu?
2. Pri zafixovaní centrálnej parity na polovici parity kúpnej sily povedú trhové sily k tendencii ich vyrovnávania. Kurzový kanál bude uzavretý, cenový kanál bude obmedzený (podľa Paktu stability a rastu). V ekonomike však budú inflačné a apreciačné tlaky - čo potom?