Počet ľudí, hlásiacich sa k určitému náboženstvu rastie. Možno v tejto súvislosti hovoriť aj o väčšej aktivizácii tradičných cirkví, prípadne nových náboženských spoločností?
- Celkom určite sa cirkvi i nové náboženské spoločenstvá viac aktivizujú, pretože slovenská spoločnosť im to po roku 1989, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, umožňuje. Okamžite zaplnili časť "ideologického priestoru", ktorý sa po páde komunizmu ako štátnej ideológie uvoľnil. Viditeľné spoločenské aktivity, ktoré majú charitatívny alebo vzdelávací charakter, môžu osloviť tých, ktorí neboli k vzťahu k organizovaným formám náboženstva vedení rodičmi. Nové náboženské hnutia sú u nás ešte vždy nové a najmä pre mladých ľudí veľmi príťažlivé, pretože ak na Západe začali byť výrazným prvkom už od 60. rokov v súvislosti s generáciou kvetov, Beatles, hippies atď., u nás sa mohli prezentovať až po nežnej revolúcii.

Ako sa navonok prejavuje ich činnosť?
- Činnosť cirkví a náboženských spoločností je jednak pastoračná (v širšom zmysle slova), ide teda o vlastnú náboženskú činnosť, ale aj aktivity v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb, vedy, kultúry, umenia a pod. Aj tieto aktivity sú zvyčajne cirkvami samotnými chápané ako dôsledok ich doktríny.

Majú cirkvi tendenciu zasahovať do fungovania štátu, prípadne do jeho zákonodarstva?
- Cirkvi by, prirodzene, mali mať tendenciu zasahovať do života spoločnosti, teda aj do fungovania štátu a zákonodarstva. Na Slovensku však tieto zásahy nie sú až také výrazné ako v niektorých iných krajinách, kde cirkvi, napríklad, vo svojich chrámoch alebo modlitebniach pred voľbami zverejňujú zoznam poslancov, ktorých odporúčajú voliť a zoznam, ktorých neodporúčajú aj s odôvodnením - napríklad prehľadom hlasovania o (pre cirkev) zásadných otázkach. Niekde kandidujú do verejných funkcií aj duchovní cirkví. V krajinách, kde je moslimská väčšina sa presadzuje islamské právo šaría ako štátne právo.