Priemernou sumou 180 eur, teda 5 684 Kč, musí teoreticky mesiac čo mesiac štátu prispievať každý český obyvateľ, ak sa má naplniť príjmová časť štátneho rozpočtu. Väčšiu sumu od každého obyvateľa vyberá už len maltská, slovinská a cyperská vláda.
V týchto troch kandidátskych krajinách sú však mzdy oveľa vyššie. Napríklad na Malte dosahuje priemerná mzda hodnotu 1 238 eur, v Českej republike okolo 500 eur. Platiť dane je tak pre Čechov "najbolestnejšie" zo všetkých budúcich nováčikov EÚ. Na naplnenie štátneho rozpočtu musí štát teoreticky od každého občana ČR vybrať sumu, ktorá sa rovná 35 percentám priemernej mzdy. V Slovinsku je to 24 a na Malte 26 percent.
Drvivá väčšina štátneho príjmu pochádza z daní. Vo všeobecnosti však platí, že čím je zdanenie vyššie, tým viac odrádza od práce. Podniky majú v dôsledku vysokých daní menšie zisky, a tak obmedzujú investície. V ČR sa miera nezamestnanosti už niekoľko rokov pohybuje tesne pod hranicou 10 %, teraz ju dokonca prekročila. Liekom podľa ekonómov môže byť práve zníženie zdanenia.
V skutočnosti však vláda premiéra Špidlu zatiaľ nič také neschválila, zníženie daní z príjmu fyzických osôb je v nedohľadne. "V druhej etape reformy verejných financií sa však plánuje zníženie sociálneho, zdravotného a nemocenského poistenia," uviedla hovorkyňa Ministerstva financií ČR Eva Nováková.
Napríklad v Estónsku sa nezamestnanosť pohybuje takisto okolo 10 percent, ale tallinnská vláda sa rozhodla zdanenie znížiť. "Chceme vytvoriť podmienky na vyšší hospodársky rast; nadmerné zdaňovanie ľudí odrádza od práce," uvádza sa v hospodárskom programe estónskej vlády. Krátkodobo síce štát vyberie na daniach menej, ale podporí hospodársky rast a zvýši zamestnanosť.
Ďalším príkladom krajiny, ktorá sa rozhodla rázne vykročiť do boja proti nadmernému zdaňovaniu, je Slovenská republika. Podobne ako v ČR, aj tu je rozpočet schodkový, vlani napr. vzhľadom na HDP vo výške 5 percent. Od 1. januára v SR platí rovná, konkrétne 19-percentná daň, čo daňové zaťaženie fyzických i právnických osôb výrazne znížilo. Na druhej strane vzrástli spotrebné dane. Zamestnanec pražskej Komerčnej banky Daniel Kozel tvrdí, že nízka sadzba dane z príjmu právnických osôb podporuje otvorenosť firiem, skrývať zisk pomocou účtovných operácií sa nevyplatí. V konečnom dôsledku tak výnos dane môže byť potom ešte aj vyšší, hoci je sadzba dane nižšia. "Je to zároveň prvok výhodného investičného prostredia pre zahraničných investorov," dodal Kozel. (gaf)
StoryEditor