Pred kľúčovým víkendovým summitom v Bruseli, na ktorom by mala Európska únia zavŕšiť takmer dvojročnú prácu na budúcej ústave, vládne skôr nervozita, pesimizmus a sklamanie. Otvorených bodov v návrhu ústavy je stále dosť a času málo. Vyostrila sa aj rétorika. Podľa španielskeho premiéra José Maríu Aznara nemá talianske predsedníctvo žiadny spôsob riešenia súčasnej zložitej situácie. Aj nemecký kancelár Gerhard Schröder dal najavo, že nemôže vylúčiť neúspech summitu. Francúzsky prezident Jacques Chirac vyhlásil, že Francúzsko a Nemecko neprijmú dohodu o budúcej ústave "za každú cenu a za akýchkoľvek podmienok". Optimizmom neoplýva ani taliansky premiér Silvio Berlusconi, ktorý po minulotýždňovom neapolskom konkláve povedal, že v úspech summitu verí tak na 55 percent. Skeptické sú aj médiá. "Európski lídri stoja na pokraji veľkého fiaska," napísal britský Independent. Podľa Financial Times sa najochromujúcejšie spory v Európe točia okolo dvoch zásadných vecí - moci a peňazí.

Talianske prekvapenie
Najspornejšou otázkou je hlasovanie v Rade EÚ. Kým talianske predsedníctvo podporované Parížom a Berlínom podporuje návrh konventu na zavedenie dvojitej väčšiny (pozostávajúcej z 50 percent členských krajín a 60 percent populácie). Poľsko a Španielsko trvajú na zachovaní systému hlasovania, ako je to zakotvené v Zmluve z Nice. Zmluva im priznáva po 27 hlasoch z 321, pričom väčším krajinám - Nemecku, Francúzsku, Taliansku či Veľkej Británii - po 29 hlasoch. Varšava a Madrid si preto chcú túto výhodu ubrániť a Londýn ich v tom ticho podporuje. Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou pritom spravodlivejšie odráža silu krajín, pretože presnejšie zohľadňuje počet obyvateľov. Ešte začiatkom týždňa nebolo talianske predsedníctvo ochotné vyjsť Španielsku a Poľsku v ústrety. "Dobrá ústava nemá alternatívu. Jedinou alternatívou je nemať žiadnu ústavu," vyhlásil na margo sporu taliansky minister zahraničia Franco Frattini. "Na začiatku panovala nezhoda v 92 bodoch, teraz zostal jediný skutočný problém, a tým je kvalifikovaná väčšina," povedal Frattini.
Neskôr sa snažil obe krajiny nalákať na kompromis, že by kvalifikovaná väčšina odrážala pomer 50:50 alebo 60:60. Ani s tým však nepochodil. Poliaci sú ochotní ustúpiť jedine tak, že Nice bude platiť do roku 2012 či 2014, a potom sa vraj uvidí. Zbrane sú teda pred summitom nabité a čaká sa len na ich odpálenie: boj kto z koho sa teda môže začať.
Prekvapením pritom bolo Berlusconiho oznámenie, deň pred začiatkom summitu, že má tajné riešenie. "Vo vrecku mám schovaný tajný plán, ktorý prizná Poľsku a Španielsku postavenie veľkých krajín," povedal. Má to byť jeho ponuka v poslednej chvíli, keď všetko zlyhá. "Uvidíme, či ho tieto dve krajiny akceptujú," dodal Berlusconi.

Poľský vabank?
Podľa Českej republiky sa pritom Poľsko úplne zbytočne dostalo do problematickej situácie, z ktorej sa len ťažko bude hľadať cesta von. "Urobilo takticky chybný krok tým, že vytrhlo jednu vec a povedalo, že na tom dohoda stojí a padá," nechal sa počuť český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda. S tým súhlasí aj šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. "Hrajú vabank, hrajú vlastne o všetko bez toho, aby si pripravili ústupovú cestu. Prezentujú svoje stanovisko tak, že už nemôžu ustúpiť. Je to riskantná hra. V politike sa však niekedy oplatí riskovať," dodal Kukan. Námestník poľského ministra zahraničia Jan Truszczynski to však vidí inak. Nie Poliaci, ale Slováci a Česi pravdepodobne zle odhadli alebo tak silne nevnímajú svoj národný záujem. "Sú pripravení žiť s Nice, ale tiež s akoukoľvek kvalifikovanou väčšinou. To je ich pohľad na národný záujem," vysvetlil nekompromisný postoj Poľska. "Poľská pozícia je pevná a ja budem v Bruseli ešte pevnejší," vyhlásil poľský premiér Leszek Miler. Pokiaľ Nemecko a Francúzsko odmietnu zmenu hlasovania, summit bude "fiaskom". Zahanbiť sa nedal ani poľský minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimoszewicz. "Nanešťastie je stále veľa ľudí v Európskej únii, ktorí rozšírenie chápu ako gesto pre chudobnejších bratov v Európe," vyhlásil Cimoszewicz v rozhovore pre denník Guardian. Poliaci totiž chápu odpor Nemecka proti požiadavke o zachovanie Nice ako odplatu za ich postoj počas irackej krízy.

Nenáročný Kukan
Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan je jedným z mála optimistov, pokiaľ ide o výsledok summitu. "Cez víkend sa to skončí výsledkom a úspešne. Neodvážim sa tvrdiť, či v nedeľu ráno alebo večer. Rokovania však povedú k dohode," povedal šéf slovenskej diplomacie. Aká to bude dohoda, to si netrúfal predpovedať. Z jeho slov však vyplynulo, že je spokojný s tým, kam sa uberajú diskusie o ústave aj s jej čiastočnými výsledkami. "Slovensko podporuje zachovanie systému z Nice. Na druhej strane chápeme silu a váhu argumentov, ktoré predkladajú Nemecko a Francúzsko," uviedol Kukan. Ako dodal, ak bude ochota na kompromis, Slovensko je pripravené podporiť aj hlasovanie dvojitou väčšinou, a to aj pokiaľ pôjde o pomer 50:50 alebo aj 60:60. Za prijateľný výsledok bude dokonca považovať aj to, keby sa summit skončil dohodou, že sa sporné otázky vyriešia v budúcnosti.