Personálne zloženie dozornej rady
Môže byť členom dozornej rady právnická osoba (zastúpená svojím štatutárnym orgánom), môže byť členom dozornej rady zahraničná fyzická osoba, môže funkciu člena dozornej rady vykonávať aj konateľ s. r. o.? (Členom dozornej rady by mala byť len FO, môže ňou byť aj zahraničná FO, konateľ by nemal byť členom dozornej rady.)
-- Z Obchodného zákonníka ani po novele nevyplýva, či členom dozornej rady môže byť len osoba fyzická alebo aj osoba právnická. Pri riešení tohto problému možno vychádzať z ustanovenia § 110 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločenská zmluva musí obsahovať mená a bydliská členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje. Z toho možno vyvodiť, že Obchodný zákonník nepriamo počíta s tým, že členom dozornej rady bude len osoba fyzická. Ďalšia otázka sa týka toho, či členom dozornej rady môže byť zahraničná fyzická osoba. Na túto otázku možno dať kladnú odpoveď. Funkcia člena dozornej rady je nezlučiteľná s funkciou konateľa spoločnosti. Výslovne to vyplýva z § 139 ods. 2 Obchodného zákonníka. Inkompatibilita funkcií je, podľa nášho názoru, aj vo vzťahu k likvidátorovi. Možno to vyvodiť zo znenia ustanovenia § 70 ods. 3, z ktorého vyplýva, že vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu, t. j. aj pôsobnosť konateľov spoločnosti.
Funkcia členov dozornej rady
Z ustanovenia § 110 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka vyplýva, že obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy sú aj mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje. Akým spôsobom dochádza ku kreovaniu funkcie členov dozornej rady s. r. o.?
-- Prvých členov určujú zakladatelia spoločnosti, "neskorších" vymenuje valné zhromaždenie. Prvých členov dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje už pri založení s. r. o., určujú zakladatelia spoločnosti. Momentom vzniku s. r. o. (zápisom do obchodného registra) oficiálne vznikne aj dozorná rada a ustanovujú sa jej členovia do funkcie. Rovnako ako v prípade konateľov sa členovia dozornej rady ustanovujú do funkcie bez časového obmedzenia. Určenie prvých členov dozornej rady v spoločenskej zmluve platí za podmienky, že s. r. o. už pri svojom založení zriaďuje dozornú radu. Vychádzajúc z fakultatívneho charakteru dozornej rady nemožno vylúčiť, že spoločnosť si zriadi dozornú radu neskôr. V takom prípade členov dozornej rady vymenuje valné zhromaždenie [§ 125 ods. 1 písm. g) Obchodného zákonníka]. Menovanie a odvolanie členov dozornej rady za trvania s. r. o. (pokiaľ dozorná rada bola už zriadená) nemá charakter zmeny spoločenskej zmluvy. Toto rozhodovanie je zverené valnému zhromaždeniu. Každá zmena v obsadení dozornej rady sa však musí prejaviť v zápise do obchodného registra. V prípade, že by malo dôjsť k zmene počtu členov dozornej rady, musí sa, prirodzene, zmeniť aj spoločenská zmluva.
Kontrolná právomoc
Kontrolná právomoc je základná právomoc dozornej rady. Je potrebné riešiť otázku, v čom spočíva kontrolná právomoc dozornej rady. Zároveň musíme dať odpoveď na otázku, aké zmeny priniesla v tomto smere posledná novela Obchodného zákonníka.
-- Dozorná rada sústavne dohliada na činnosť konateľov. Dozorná rada má podľa zákona dohliadať na riadne fungovanie spoločnosti. Kontrolné právomoci dozornej rady upravuje ustanovenie § 138 Obchodného zákonníka. Kontrolná právomoc členov dozornej rady vo vzťahu ku konateľom spočíva v sústavnom dohliadaní nad ich činnosťou. To sa môže týkať jednak konania konateľov ako štatutárneho orgánu navonok a jednak ich konania smerom dovnútra spoločnosti -- pri obchodnom vedení spoločnosti. Preskúmavanie účtovných dokladov a kontrolu príslušných obchodných a účtovných kníh je dozorná rada schopná vykonávať vlastnými silami len v prípade potrebnej odbornej spôsobilosti svojich členov. V prípade, že bude musieť prizvať odborníkov, spoločnosť je povinná hradiť tieto náklady. Tento problém by mala riešiť spoločenská zmluva alebo stanovy. Novela Obchodného zákonníka, zákon č. 500/2001 Z. z., rozšírila právomoc dozornej rady preskúmavať účtovné závierky s. r. o. Navyše dozorná rada preskúmava návrh konateľov na rozdelenie zisku alebo úhradu strát s. r. o. a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Ďalšou zmenou je doplnenie ustanovenia § 138 Obchodného zákonníka o nový odsek 2, podľa ktorého členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti.
Počet členov dozornej rady
Dozorná rada je kolektívnym orgánom s. r. o. Obchodný zákonník určuje, že dozorná rada musí mať minimálne troch členov (§ 139 ods. 3). Dozorná rada môže mať, prirodzene, aj viac členov. Maximálny počet členov dozornej rady nie je určený. Mala by byť však dodržaná zásada nepárneho počtu členov dozornej rady. Vzniká otázka, čo v prípade, ak počet členov dozornej rady klesne pod tri a aký je rozhodovací mechanizmus dozornej rady.
-- Dozorná rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na rozhodnutie je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedajúceho. Dozorný orgán musí mať v čase kreovania najmenej troch členov. Pokiaľ v priebehu funkčného obdobia klesne počet členov dozornej rady s. r. o. pod troch, bude potrebné zvolať valné zhromaždenie, ktoré kooptuje chýbajúcich členov dozornej rady. Dozorná rada sama chýbajúcich členov kooptovať nemôže. Pravda, treba poznamenať, že dočasná neobsadenosť funkcií členov dozornej rady nie je dôvodom na zrušenie spoločnosti. Na druhej strane je tu možnosť zrušenia spoločnosti súdom z toho dôvodu, že v priebehu troch mesiacov neboli zvolené orgány spoločnosti [pozri § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka]. Podľa ustanovenia § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka je tu povinnosť dozornej rady v uvedenej lehote ustanoviť chýbajúceho člena dozornej rady. Pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, pri rozhodovaní dozornej rady sa uplatňuje mechanizmus, ktorý podporne (pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak) vyplýva z § 66 ods. 4 Obchodného zákonníka. To znamená, že dozorná rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na rozhodnutie je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedajúceho. Stanovy alebo spoločenská zmluva môžu pripustiť hlasovanie mimo zasadnutia dozornej rady písomnou formou (hlasovanie per rollam) alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky.
Adresa, z ktorej je činnosť PO riadená
Ako sa má rozumieť termínu: sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej je činnosť právnickej osoby riadená?
-- Rozhodujúca je adresa, na ktorej pravidelne zasadajú a rozhodujú orgány PO. S účinnosťou od 1. 1. 2002 sa v Obchodnom zákonníku v § 2 ods. 3 odlišne definuje sídlo právnickej osoby v tom smere, že pre určenie sídla je rozhodujúca tá adresa, z ktorej je fakticky riadená podnikateľská činnosť. Je teda potrebné vychádzať z tej adresy, na ktorej pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány právnickej osoby. Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice (§ 2 ods. 4 citovaného zákona). V zmysle prechodných a záverečných ustanovení § 768c ods. 14 Obchodného zákonníka sú obchodné spoločnosti povinné upraviť svoje zakladateľské dokumenty do 1. 1. 2003 tak, aby adresa, z ktorej je riadená ich činnosť, bola zadokumentovaná v týchto listinách. Ak si spoločnosti túto zákonnú povinnosť do 1. 1. 2003 nesplnia, môže registrový súd rozhodnúť o zrušení a likvidácii takejto spoločnosti z úradnej moci. Pokiaľ následkom zmeny sídla spoločnosti dôjde k zmene zakladateľského dokumentu, upozorňujeme štatutárne orgány, aby nezanedbali povinnosť podať najneskôr do 30 dní návrh na zápis zmeny sídla v obchodnom registri. K tomuto návrhu musí byť priložená i listina preukazujúca zmenu sídla spoločnosti, napr. rozhodnutie valného zhromaždenia (§ 28b citovaného zákona).