Krajiny Európskej únie (EÚ) budú musieť ročne získať dodatočné zdroje v objeme 456 miliárd eur, aby zachovali úroveň terajších dôchodkových dávok. Na druhej strane je nevyhnutné, aby európske vlády obmedzovali penzijné náklady, ktoré sú financované z verejných rozpočtov.
Uvedené závery tlmočili účastníci Okrúhleho stola v Londýne, ktorí sa zaoberali otázkami jednotného európskeho trhu finančných služieb. Na tomto fóre sa zúčastnili zástupcovia popredných bankových domov a poisťovní, akými sú ABN-Amro, Deutsche Bank, Axa a Barclays, ktorí vyzvali najvyšších predstaviteľov vlád EÚ, aby urýchlili proces vytvorenia jednotného trhu finančných služieb s cieľom odvrátiť dôchodkovú krízu.
Predseda najväčšej britskej poisťovne Aviva Pehr Gyllenhammar v tejto súvislosti uviedol, že je nevyhnutná veľmi urgentná akcia.
Ak chcú európske vlády úmyselne poškodiť kvalitu života 377 miliónov ľudí iba preto, že sa neodvážia riešiť časovanú "penzijnú bombu", potom ide z ich strany o krajne nezodpovedné konanie, uviedol doslova Gyllenhammar.
Aj vládne štatistiky krajín EÚ totiž ukazujú, že ak sa nezmení dôchodková politika, náklady štátom vyplácaných dôchodkov sa zvýšia z 10,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2000 na 13,6 % do roku 2040.
Experti, ktorí rokovali v Londýne v rámci spomínaného Okrúhleho stola, navrhli, aby sa náklady vyplácaných "štátnych" dôchodkov ustálili na úrovni ukazovateľa z roku 2000, teda na 10,4 % z HDP, pričom by však dôchodcovia mali mať zachované súčasné dávky.
Podľa najnovších projekcií je však možné dosiahnuť takýto stav iba za predpokladu, že v priebehu budúcich štyroch dekád dôjde k privátnym úsporám, ktoré budú každoročne o 456 miliárd eur vyššie, čo znamená, že dosiahnu priemernú hodnotu zhruba 5 % z terajšieho hrubého domáceho produktu všetkých štátov Európskej únie.
Najväčšia potreba dodatočných úspor je nevyhnutná vo Francúzsku, kde by mala dosiahnuť ročne až 137 miliárd eur.
Po vytvorení jednotného trhu finančných služieb by sa mali stať dôchodky "prenosné" v rámci všetkých krajín EÚ, požiadavkou je, aby sa národné finančné trhy otvorili ešte väčšej konkurencii, v čom musia zohrať najväčšiu motivačnú úlohu práve najsilnejšie ekonomiky únie.
Pokus o vytvorenie jednotného trhu sa doteraz považuje za jeden z relatívne najúspešnejších prvkov ekonomického reformného programu, ktorý schválil lisabonský summit v roku 2000.
Prijatých 42 opatrení, ktoré obsahuje akčný plán finančných služieb, sa doteraz podarilo úspešne zavŕšiť v 32 bodoch.
Celý tento proces je však podľa účastníkov Okrúhleho stola v Londýne zatiaľ iba veľmi pomalý a jednotlivé direktívy sa iba v ojedinelých prípadoch darí aplikovať na finančných trhoch Európskej únie.
Preto bude nevyhnutné, aby Grécko, ako terajšia predsednícka krajina EÚ, ale aj Taliansko a Írsko, ktoré po Grécku podľa princípu rotácie povedú Európsku úniu v ďalších dvoch polrokoch, urobili maximum pre definitívnu a plnohodnotnú kompletizáciu trhu finančných služieb, a to už do júna 2004.
StoryEditor