| Samostatná STV vznikla zákonom z roku 1991. Po voľbách v roku 1992 stratila konateľa vo firme IP Bratislava, ktorá mala exkluzívne právo na predaj reklamného času STV. Po voľbách v roku 1994 stratila dôveryhodnosť a vinou nových zmlúv so Slovenskými telekomunikáciami získala trvalú príčinu svojich finančných problémov. Po voľbách v roku 1998 stratila majetkový podiel v IP Bratislava, a teda aj kontrolu nad finančnými aspektmi predaja svojho reklamného času. Po voľbách v roku 2002 stratí s veľkou pravdepodobnosťou vysielací čas na STV 2, aj príležitosť vlastnícky kontrolovať firmu PMT, ktorá bude riadiť peoplemetrové meranie sledovanosti televízií a obchodovať s jeho výsledkami. Prapríčinou mnohých tunelov, podvodov a nepotrestaného šlendriánstva pri správe štátneho majetku je fakt, že Slovensko nemá samostatný zákon o podnikoch a organizáciách, ktoré vykonávajú služby vo verejnom záujme. Fond národného majetku, STV, Slovenský rozhlas, ale aj Sociálna poisťovňa sú zriadené špeciálnymi zákonmi. Aby to vyzeralo tajomnejšie, právnici nás naučili, že ide o právne subjekty sui generis. Niektoré sú zapísané v obchodnom registri a v obchodných vzťahoch sa riadia Obchodným zákonníkom. Niektorým na výkon služieb v záujme verejnosti štát zveril do správy štátny majetok. To, čím je napríklad v akciovej spoločnosti valné zhromaždenie vlastníkov, je v týchto spoločnostiach plénum Národnej rady. Národná rada obvykle schvaľuje ich rozpočet aj výročné správy, volí a odvoláva členov ich správnych a kontrolných orgánov a v niektorých prípadoch aj ich výkonného riaditeľa. V STV končí schvaľovanie rozpočtu a výročnej správy na úrovni Rady STV a Mediálneho výboru NR SR. To, čím sú v obchodných spoločnostiach predstavenstvá a dozorné rady, by mali byť v týchto podnikoch verejného záujmu ich prezídiá, správne alebo dozorné rady. V prípade STV by mala plniť funkciu správnej aj dozornej rady Rada STV. Mala, ale neplní. Na rozdiel od dozornej rady alebo predstavenstva normálnej obchodnej spoločnosti nepodliehajú schváleniu Rady STV ani také rozhodnutia ústredného riaditeľa STV, ktoré majú zásadný vplyv na ekonomickú kondíciu a ďalšiu existenciu STV. Naši zákonodarcovia od roku 1989 ešte jednoducho nestihli do zákonov o STV premietnuť fakt, že ide o ekonomický subjekt, ktorý pôsobí v trhovom prostredí. Keby zákon poskytoval Rade STV plnohodnotné kompetencie predstavenstva, neumožňoval by štatutárnym zástupcom STV robiť rozhodnutia vo finančnej a obchodnej oblasti na princípe absolutistických monarchov, ktoré môže Rada STV nanajvýš registrovať a za ktoré ich môže Národná rada nanajvýš ex post odvolať z funkcie. Keďže odvolávanie ústredných riaditeľov je bežnou súčasťou zmeny vlády, sú bežnou súčasťou ich konania v období, keď už tušia svoje odvolanie, rôzne zabezpečovacie operácie. Keď v roku 1998 začal tušiť svoje odvolanie Igor Kubiš, podpísal zmluvy, ktoré neboli výhodné pre STV, čo vzbudzuje odôvodnené podozrenie, že boli výhodné pre neho. Plnú pravdu o dosahoch Kubišových zmlúv sme sa dozvedeli až po jeho odvolaní - od nového vedenia STV. Keď začal tušiť svoje odvolanie Milan Materák, podržal vo funkcii svojho štatutárneho zástupcu Jozefa Fila. Napriek protestom Rady STV a mediálneho výboru Národnej rady podpísal s Ruskom zmluvu o spoločnom postupe v peoplemetrovom projekte, aj kolektívnu zmluvu s televíznymi odbormi, ktorá zakotvuje právo vedúcich pracovníkov televízie na odstupné a odchodné. Ich "stabilizačné" príjmové zabezpečenie je neúmerné nielen v porovnaní so Slovenským rozhlasom, ale najmä v porovnaní s finančnými možnosťami a potrebami STV. Filo sa Materákovi odvďačil za prejavenú dôveru tým, že ho pár hodín po odvolaní z funkcie ústredného riaditeľa vymenoval do funkcie obchodného riaditeľa. To, že Národná rada SR vyjadrila Materákovi nedôveru, je pre Fila irelevantné. Podľa kolektívnej zmluvy mal Materák nárok na výber pracovného miesta adekvátneho jeho doterajšiemu pracovnému zaradeniu. Kolektívna zmluva je platná do 30. 6. 2004, s polročnou výpovednou lehotou. Ak Materáka a Fila budúce vedenie STV prepustí, budú mať nárok na odstupné vo výške dvojnásobku ich priemerného platu, zvýšené o štvornásobok priemerného platu, ak ukončia pracovný pomer dohodou. A keďže sú obaja vedúcimi na I. stupni riadenia, ešte dostanú navyše ďalšie odstupné vo výške šesťnásobku ich priemerného platu. Materákov priemerný plat bol dvojnásobkom platu poslanca Národnej rady (teda okolo 60-tisíc korún). Podrobnosti a dôsledky jeho dohody s Ruskom, prípadne ďalších zmlúv a rozhodnutí z jeho éry v STV, sa asi v plnej miere zviditeľnia až po voľbách a nástupe nového vedenia. Keby mala Rada STV právomoci ako každé predstavenstvo či dozorná rada v obchodných spoločnostiach, potom by mohol ťažko nastať vo verejnoprávnej STV jav, ktorého sme dnes svedkami: STV má dvoch štatutárov a žiadneho riaditeľa, lebo parlament na svojej poslednej schôdzi ešte stihol odvolať Materáka, ale už nestihol zvoliť jeho nástupcu. Rada STV totiž na rozdiel od parlamentu funguje aj v období medzi začiatkom predvolebného obdobia a prvou schôdzou nového parlamentu. Pre úplnosť treba povedať, že Rada STV od roku 1995 neupravila Štatút STV, podľa ktorého dnes síce podlieha jej schváleniu napríklad Organizačný poriadok STV, ale ekonomické a obchodné pravidlá riadenia schvaľuje ústredný riaditeľ. Privatizačný obchvat STV 2 Prvý pokus o privatizáciu STV 2 urobil v roku 1996 minister kultúry Mečiarovej vlády Ivan Hudec. Vládna koalícia vtedy schválila aj potrebnú zmenu zákona. Ako to už na Slovensku pred privatizáciou býva, zhodou okolností práve vtedy sa STV dostala do finančných problémov - vďaka prudkému zvýšeniu poplatkov za služby vtedy ešte štátnych Slovenských telekomunikácií. Hrozba ďalšieho zaťaženia štátneho rozpočtu zvýšením dotácií pre STV bola silným argumentom v prospech privatizácie STV 2. V roku 1997 bolo vypísané výberové konanie na získanie vysielacej licencie na okruh STV 2. Jej privatizáciu na poslednú chvíľu zastavila tzv. Ftáčnikova novela zákona o vysielaní a retransmisii, v ktorej sa uvádza, že STV vysiela na dvoch okruhoch. Po voľbách v roku 1998, keď už bolo vtedajšiemu ústrednému riaditeľovi STV Igorovi Kubišovi jasné, že HZDS nebude patriť do vládnej väčšiny, čím sa končí aj jeho éra v STV, podpísal so svojím priateľom, bývalým redaktorom STV Milanom Sedláčkom, dve zmluvy. Prvá umožňuje Sedláčkovej firme Beta Štúdio vysielať na STV 2 každý pracovný deň päť hodín v najsledovanejšom čase od 18.00 hod. vlastný program. Druhá zmluva mu umožňuje vysielať na STV 2 tzv. raňajkové vysielanie. Milan Materák, ktorý zakrátko vystriedal vo funkcii Igora Kubiša, označil zmluvy za neplatné. Okresný súd, na ktorý sa obrátil Milan Sedláček, mal, bohužiaľ, iný názor, minulý rok potvrdil platnosť jednej zo zmlúv a STV sa proti rozsudku neodvolala. Podľa vysvetlenia Komunikačného centra STV preto, lebo "konečné rozhodnutie súdu by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaké a STV by tak zbytočne vznikli ďalšie škody v podobe súdnych trov". Napriek tomu vtedy považoval Materák svoje konanie v tejto kauze za úspešné, pretože "Slovenská televízia doteraz udržala STV 2 vo svojej plnej programovej a majetkovej správe". Ono "doteraz " platilo k 8. júlu 2002. O niekoľko dní ponúkol Sedláček Materákovi šesť spôsobov vyrovnania sporu. V štyroch mu navrhuje rôzne kombinácie predĺženia platnosti zmlúv a náhrady jeho finančnej ujmy za ich doterajšie neplnenie zo strany STV. Podľa ďalších dvoch je ochotný odstúpiť od zmlúv aj vzdať sa všetkých finančných nárokov z dôvodu ich neplnenia, ak mu STV vyplatí v splátkach do 10 rokov 150 miliónov korún, alebo do 30 dní po podpise dohody 65 miliónov korún. Týždeň nato povedal Materák pre denník Pravda, že Sedláčkovi nič nebráni, aby začal na STV 2 vysielať vlastný program, lebo on zmluvy nikdy nevypovedal. V predchádzajúcom stanovisku Komunikačného centra STV sa však uvádza, že STV zmluvu v roku 1998 vypovedala. Sedláček tvrdí, že je pripravený začať s večerným vysielaním na STV 2 od 4. novembra 2002. Materák mu cez noviny odkázal, že najprv musí oznámiť, za aké peniaze, aké programy chce vysielať, a ak sa chce podieľať na príjmoch z odvysielanej reklamy, musí sa dohodnúť s firmou ARBO Media, "lebo jej patrí vysielací čas" a tiež s Radou STV, ktorá by musela v súvislosti so vstupom nových relácií do vysielacieho času schváliť zmenu súčasnej vysielacej štruktúry STV 2. Dohoda Sedláčka s firmou ARBO Media alebo Radou STV sa zdá málo pravdepodobná. Oveľa pravdepodobnejšia je však možnosť, že iná firma alebo osoba, ktorá sa bude vedieť s nimi dohodnúť, kúpi od Sedláčka zmluvné práva aj pohľadávky voči STV. A potom nadobudne privatizácia STV 2 každý večer od pondelka do piatku úplne konkrétnu podobu. Strata kontroly nad predajom reklamy Na čiastočnú stratu kontroly STV nad obchodovaním s vlastným reklamným časom stačili dva roky, na celkovú ďalších šesť. V roku 1991 založili STV a nemecká spoločnosť ARBO International spoločnú firmu IP Bratislava, s. r. o., v ktorej mala každá 50-percentný podiel. Už vtedy dostala IP do vienka exkluzívne právo na predaj reklamného času vo všetkých pravidelných reklamných blokoch na všetkých programoch STV, nákup relácií, ktoré obsahujú ďalšie formy propagácie, zhodnocovanie práv autorov, koprodukciu, sponzoring, aj obchodovanie so zahraničím. Do roku 1993 mala IP dvoch konateľov. Jedným z nich bol vtedajší ústredný riaditeľ STV Rudolf Šimko. Po víťazstve Mečiarovho HZDS vo voľbách v roku 1992 a výmene riaditeľov v STV sa stal jediným konateľom spoločnosti Peter Volný, porevolučný šéf obchodného oddelenia v STV. Predaj podielu STV v IP bol jedným z viacerých počinov Igora Kubiša pred jeho odchodom z funkcie po voľbách roku 1998. Aj tu jeho nástupca Materák najprv zvažoval vypovedanie zmluvy o predaji. Ešte v máji 1999 sa vtedajší obchodný riaditeľ STV #188#uboš Jariabka vyjadril pre Trend, že situácia sa nijako nezmenila, stále rokujú a ak sa nedohodnú, rozhodne súd, pretože podľa právnej analýzy, ktorú si dala STV urobiť, je zmluva o predaji podielu STV v IP neplatná. Podľa výpisu z obchodného registra malo Materákove vedenie reálnu šancu zvrátiť situáciu do marca 1999. Až vtedy sa podľa obchodného registra končí vlastnícka účasť STV v IP a jej jediným vlastníkom sa stáva spoločnosť IP Arbo Gesellschaft für internationale Werbekommunikation, Mníchov. V máji sa Jariabka verejne vyjadril, že tu ide o spor s firmou so zahraničným kapitálom, a preto je potrebné, aby finančné i politické riziká zvážil niekto iný ako manažment STV. Rozhodnutie o prípadnom vypovedaní zmluvy a začatí súdneho sporu malo podľa neho padnúť na politickej úrovni. V januári 2001 zmenila IP Bratislava názov na ARBO Media.net Slovakia, s. r. o., a jej jediným vlastníkom sa stala firma ARBO Media net, AG, Mníchov. Jediným konateľom ARBO Media.net Slovakia je od roku 1993 až doteraz Peter Volný. V júni 2001 odvolal Materák Jariabku z funkcií obchodného riaditeľa aj štatutárneho zástupcu. Komunikačné centrum STV to zdôvodnilo "racionalizáciou a efektívnosťou prác v rámci prebiehajúcej transformácie a reinžinieringu". Jediným štatutárnym zástupcom Materáka zostal Jozef Filo. O pol roka však mal Materák opäť dvoch štatutárnych zástupcov - v decembri 2001 vymenoval do tejto funkcie Jozefa Mračnu. Príjmy STV z reklamy sa od roku 1994 prudko znižovali. Vedenie STV tvrdí, že v tejto oblasti nemôže konkurovať komerčne príťažlivejšej Markíze a odmieta výraznejší negatívny vplyv straty kontroly STV nad IP (neskôr ARBO Media.net). Tržby STV z reklamy (v mil. Sk) 1994 * 437 mil. Sk 1998 * 232 mil. Sk 2000* 138 mil. Sk 2001 * 202, 3 mil. Sk 1. štvrťrok 2002*39 mil. Sk Peoplemetrové bratstvo Ruska s Materákom Slovensko je už vari poslednou európskou krajinou, v ktorej sa musia televízie aj objednávatelia televíznej reklamy spoliehať na meranie sledovanosti jednotlivých televízií a programov prostredníctvom záznamov vybraných divákov do tzv. denníčkov. Všade v okolitých krajinách sa už meria sledovanosť elektrickými zaradeniami, tzv. peoplemetrami. Už v máji tohto roku upozornili predstavitelia piatich záujmových združení audiovizuálnych tvorcov, aj Klub reklamných agentúr Slovenska ( KRAS), že Materák pripravuje s konateľom Markízy Pavlom Ruskom zmluvu o vytvorení peoplemetrovej spoločnosti, do ktorej má STV vstúpiť prostredníctvom advokátskej kancelárie na základe mandátnej zmluvy. KRAS označil tento spôsob organizácie merania sledovanosti z hľadiska mediálneho a reklamného trhu za netransparentný a nevýhodný pre verejnoprávnu televíziu. Reklamné agentúry sa zhodli s audiovizuálnymi tvorcami v tom, že jedinou zárukou transparentnosti je širšia odborná aj finančná spoluúčasť tých subjektov, ktoré budú výsledky výskumu sledovanosti využívať. Napriek výhradám nedávno zverejnili STV a TV Markíza, že ich záujmy v peoplemetrovom meraní bude napĺňať spoločnosť PMT, s. r. o. STV síce vyhlásila, že podmienkou jej participácie na projekte je účasť všetkých vysielateľov, ale na ich participáciu nečakala a spolu s vysielateľom Markízy, Slovenskou televíznou spoločnosťou, vyhlásili tender na výber firmy, ktorá by mala robiť peoplemetrový výskum (bez toho, že by čakali na pristúpenie ostatných vysielateľov alebo zadávateľov reklamy do projektu). V spoločnosti PMT, ktorá má metodicky riadiť peoplemetrový výskum a obchodovať s jeho výsledkami, zastupuje podľa obchodného registra Markízu jej právna zástupkyňa Z. Zlámalová a STV komanditná spoločnosť Schubert § partners so sídlom v Tlmačoch. Konateľmi PMT sú Z. Zlámalová a JUDr. Stanislav Schubert. Významným spoluvlastníkom firmy Schubert § partners je Rastislav Opaterný, brat tieňového ministra privatizácie Ruskovej strany ANO. Oficiálnym dôvodom toho, že STV zastupuje v PMT iná firma na báze mandátnej zmluvy je ten, že STV zákon zakazuje vstupovať do iných obchodných spoločností. Zákon o STV to však nezakazuje a štatút STV to tiež pripúšťa (článok 33). Predaj výskumov sledovanosti televízií bude prinášať firme PMT slušné zisky. Zabezpečenie práv a povinností STV v PMT aj podmienky deľby zisku PMT teraz závisia od zvrchovaného rozhodnutia štatutárnych zástupcov STV. |
StoryEditor