Príchod nového roka si nenechali ujsť svetoví lídri na to, aby vyjadrili svoje priania i zámery, s ktorými treba počítať v roku 2003. Ich novoročné príhovory sa nevyhli horúcim medzinárodným témam, akou je aj hrozba vojny v Iraku.
Americký prezident George W. Bush zhodnotil uplynulý rok ako rok úspechov, pokroku a obnovenej nádeje. Všetkých Američanov vyzval, aby aj v novom roku robili všetko pre to, aby USA naďalej boli krajinou "spravodlivosti, slobody a tolerancie". "Budeme pokračovať v našich snahách chrániť Ameriku, zvíťaziť vo vojne proti terorizmu, zameriame sa na vzdelávanie a zabezpečíme bezpečnosť všetkých našich občanov," uviedol prezident v prejave zo svojho texaského ranča Crawford.
Podľa britského premiéra Tonyho Blaira bude jeho krajina v tomto roku čeliť veľkému počtu "ťažkých a nebezpečných" problémov. Hrozby vojny, teroristických útokov a hospodárskej neistoty predstavujú hlavné výzvy doma i v zahraničí, uviedol Blair s tým, že Británia je "dobre postavená", aby im čelila. Britský premiér tiež vyzdvihol nebezpečenstvá, ktoré predstavujú Irak, Al-Kajdá, Blízky východ a Severná Kórea, ako aj slabnúce svetové hospodárstvo. Nikto podľa Blaira nechce vojenskú konfrontáciu s Irakom, avšak ten musia zbaviť zbraní hromadného ničenia, pretože v opačnom prípade bude svet v budúcnosti veľmi nebezpečným miestom. V súvislosti s hrozbou teroristických útokov Blair uviedol, že Británia je v očiach súčasných teroristov cieľom ako každý iný štát sveta. Jediným spôsobom, ako ním prestať byť, je zastavenie teroristov. Británia musí naďalej zohrávať vedúcu úlohu v Európe a tento rok bude musieť robiť možno najdôležitejšie rozhodnutie súčasnej politickej generácie -- a to, či sa pripojí k spoločnej európskej mene. Blair nevidí žiadnu ústavnú prekážku vstupu do eurozóny.
Nepriamo sa proti použitiu sily v prípade Iraku vyslovil francúzsky prezident Jacques Chirac. "Francúzsko musí byť v prednom rade pri obrane mieru, spravodlivosti a etiky," povedal Chirac. V uplynulých mesiacoch Francúzsko podľa Chiraca šírilo posolstvo mieru, stability a solidarity s chudobnými krajinami. V budúcom roku bude napriek prekážkam pokračovať vo svojej činnosti spolu s OSN s cieľom zabezpečiť víťazstvo princípov založených na jeho odhodlaní a vízii sveta.
Nemecký kancelár Gerhard Schröder v súvislosti s Irakom podčiarkol, že prijatím desiatich nových členských krajín do Európskej únie sa v Európe navždy skončí "kapitola vojen a konfliktov". Podľa Schrödera dejiny zaväzujú Nemcov, aby hľadali alternatívy k vojne. V narážke na diskusiu o vojenskom údere a zmene režimu v Iraku povedal, že cieľom nie je vojna, ale to, ako jej zabrániť všetkými dostupnými nástrojmi. Nemci síce vedia, že diktátori sa dajú niekedy zastaviť iba silou, ale tiež vedia, "čo znamenajú bomby, skaza a strata vlasti", povedal Schröder. Obyvatelia Nemecka sa nesmú báť reforiem, konštatoval Schröder. Reformami trhu práce a dôchodkov začala vláda so zásadnými zmenami, ktoré sú potrebné na to, aby bol sociálny štát odolný proti "búrkam globalizácie".
Maďarský prezident Ferenc Mádl sa vo svojom novoročnom prejave zameral najmä na budúcnosť krajiny po vstupe do Európskej únie. "Ešte jeden rok, a v politickom aj hospodárskom zmysle sa staneme súčasťou tej Európy, ku ktorej nás viaže kultúra od doby Svätého Štefana a aj dnes nás s ňou spája tisíc väzieb. Ešte jeden rok, a osud maďarského národa bude aj európskym osudom," povedal prezident. Podľa Mádla sa pred Maďarskom otvára možnosť západoeurópskeho pozdvihnutia, ale ako dodal: "Záleží aj na nás, či sa uplatnia viac výhody alebo nevýhody integrácie."