Odchod Júliusa Šuplera zo striedačky Slovana Bratislava vyvolal množstvo dohadov a pochybností. Skúsený hokejový odborník mal totiž ešte platnú zmluvu a v uplynulej extraligovej sezóne priviedol "belasých" k titulu majstra Slovenska.
Nie je bežné, že po úspechu príde takýto zlom, ktorý sa dosiaľ ani v náznakoch neobjavoval...
- Ani titul nie je zárukou pokračovania spolupráce. V živote to tak chodí a ja to beriem triezvo, bez smútku. Rozhodnutie vo mne dozrievalo, nebolo to okamžité riešenie situácie. Nenašli sme konsenzus pri prehodnocovaní jednotlivých bodov zmluvy. Čas na to bol až teraz, lebo predtým sme boli rozlietaní. Nielen ja, ale i predstavitelia Slovana. Vzťahy medzi nami boli a sú však korektné, nie som rozladený, vnímam to racionálne.
Nemôžete prezradiť dôvod, pre ktorý ste zmluvu nepodpísali?
- Nie je podstatné o tom hovoriť, nevidím na to ani dôvod. Okrem toho Slovan i ja sme sa zhodli, že to nebudeme pretriasať verejne, je to naša chlapská dohoda a dúfam, že bude platiť aj naďalej.
V pozadí údajne neboli peniaze, ani iná ponuka. Možno hľadať príčinu v prípadnom ašpirovaní na reprezentačný post?
- Nie. Vlani som bol medzi kandidátmi, ale v mojej zmluve nebola klauzula o uvoľnení z klubu, čo som chápal, hoci dohodnúť sa dá na všeličom. Teraz však o to nešlo.
Rozchod však pre vás neprišiel v najvhodnejšom čase, veď všetky trénerské miesta sú už obsadené...
- Súhlasím. Slovan si otázku nového trénera vyriešil okamžite, no u mňa to bude ťažšie. Viem, že lukratívne a zaujímavé miesta v prestížnych súťažiach sú zväčša plné. O to ťažšia je moja pozícia. Určite však nebudem smútiť nad osudom a nečinne sa prizerať. Buď sa realizujem vo sfére konzultantskej alebo podnikateľskej.
Nevylučujete, že si so slovanistami ešte niekedy tľapnete na znak ďalšej spolupráce?
- Rozišli sme sa v pokoji, chlapsky, korektne, nespálili sme za sebou mosty. Uplynulý rok, čo som strávil v tomto klube, hodnotím pozitívne, lebo som našiel schopných ľudí a som rád, že snaženie sa skončilo titulom. Hráči pochopili, čo od nich chcem a to bolo príjemné zistenie. To, že odchádzam, neberiem ako zradu či úder pod pás, ale ako realitu.