Keď Fed naposledy znížil sadzby (25. júna 2003) -- na 46-ročné jednopercentné minimum, akciové trhy už mali nabehnuté na najlepší výsledok za posledných pár rokov. Obchodníci po vlne účtovných škandálov a začiatku vojny v Iraku (marec 2003) pocítili, že pred nimi nestoja žiadne ďalšie nepredvídateľné udalosti, a tak nakupovali a čakali na jediné -- na nahromadenie kritickej masy. Tá sa prevalila v treťom kvartáli, keď ekonomické stimuly spustili lavínu a HDP Spojených štátov narástol o 8 %. Hospodárske výsledky firiem prekonávali očakávania, akcie s krátkymi prestávkami skokovo naberali na cene. Technologický index Nasdaq Composite, ktorý je benchmarkom najrýchlejšie rastúceho informačno-technologického sektora, v polovici januára plával vysoko nad 2 100 bodmi. Širší index Standard & Poor's 500 a hlavný blue-chip index Dow Jones Industrial average (DJI) bodovali na dvojročných maximách s hodnotami nad 10 600 a 1 100 bodov. Korekcia a stagnovanie indexov však prišli vo februári 2004. Komplikácie v Iraku, s tým spojené vysoké ceny ropy a gradujúce výrobné a distribučné náklady firiem obchodovaných na burze ochladili nákupnú horúčku investorov . Špecifickou kapitolou, ktorá reguluje cyklus akciových trhov a očakávame ju práve v tomto roku, je znižovanie dostupnosti kapitálu, chápané ako rast úrokových sadzieb, a teda zdražovanie úverov.
Akcie a úroky
Spevňovanie menovej politiky vždy bolo a bude mať krátkodobo negatívny vplyv na rast akcií. Keďže obchodníci realizujú svoje investície v réžii očakávaní, stagnáciu burzových indexov odštartovali aj tento rok v predstihu. Objavila sa už vo februári, i keď Fed úrokovú sadzbu posunul smerom hore prvýkrát po štyroch rokoch až 30. júna -- o 25 bázických bodov na 1,25 %. Tento krok v rovine uvažovania investorov znamená zvýšenie úročenia debetu na kreditných kartách, zdraženie spotrebných úverov a menej disponibilných prostriedkov, čo sa rovná menšej ochote spotrebiteľov utrácať, menšiemu cashflow firiem. Vnútorná spotreba je pritom dirigentom hospodárenia akcioviek obchodovaných na Wall Street. Aj keď úroky fungujú v ekonomike ako regulačný ventil, ktorý má pomôcť zabrániť nekontrolovateľnému rastu alebo poklesu cien, psychológia akciových investorov je prirodzene naklonená smerom k nižším úrokom.
Lekcia z histórie
Od obdobia veľkej ropnej krízy z roku 1973 si USA pamätajú štyri obdobia spevňovania menovej politiky. Prvé odštartovalo 15. januára 1973, pričom deň pred zvýšením sadzieb index DJI zaznamenal maximum 1051 bodov a rok predtým narástol o 12,6 %. O mesiac už bol v 5,1-percentnom prepade. O tri mesiace strácal 6,7 %, o pol roka 13,5 %. Zastavenie produkcie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v októbri 1973 vyvolalo energetickú krízu a prostredníctvom eskalujúcich cien energií odštartovalo najhoršiu inflačnú dekádu v USA. Od roku 1973 do roku 1981 ceny rástli priemerným tempom 9,2 %. V januári 1974 index DJI na ročnej báze klesol o 17,8 % a vo voľnom páde pokračoval až do polovice decembra 1974, keď sa zastavil v prepade o 46,1 % oproti maximu z januára 1973. Aj keď dnes neexistuje bezprostredná hrozba zastavenia dodávok z Blízkeho východu, cenové šoky pri rope a jej derivátoch v kontúrach vytvárajú paralelu s obdobím z roku 1973. Geopolitickú nestabilitu v tomto regióne dokumentuje 6- až 9-dolárová riziková prirážka na barel (159 litrov) ropy, ktorá sa tento mesiac opäť dostala nad 41 USD za barel. Pred rokom pritom ropa West Texas Intermediate (WTI), ktorá je benchmarkom newyorskej komoditnej burzy NYMEX, stála menej ako 30 USD.
Roky 1973 a 1974 boli pre burzu najhoršie od hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia. Pre porovnanie použijeme ukazovateľ P/E (price/earnings per share), ktorý je zaužívaným ekvivalentom nadhodnotenia alebo podhodnotenia cenného papiera. Vyjadruje totiž pomer trhovej ceny jednej akcie k zisku na akciu. Podľa Almanach, obchodníka s akciami multiplikátor P/E širšieho indexu Standard & Poor's 500 na jeho vrchole v roku 1929 dosiahol 21-násobok. V roku 1932 klesol na 8,5-násobok. O štyri dekády neskôr, začiatkom roka 1973, multiplikátor P/E dosiahol 19-násobok, no už o rok neskôr sa priemerný zisk na akciu zmestil do jej spriemerovanej ceny iba osemkrát.
V roku 2000 multiplikátor indexu S&P 500 dosiahol dokonca 32-násobok! Bolo to jediný raz, keď eufória z nových technológií a internetových firiem, ktoré rástli ako huby po daždi, dokázala držať burzové indexy v pluse aj napriek zvýšeniu úrokov z 4,75 (november 1998) na 6,5 % (máj 2000). O to horšie bolo prebudenie zo sna, keď bublina informačno-technologických akcií spľasla.
Wall Street hľadá smer
História indexu Dow Jones Industrial average si nepamätá, že by niekedy bola rástla mesiac po odštartovaní cyklu spevňovania menovej politiky. V priemere prepad DJI v tomto období dosiahol 2,8 %. Štvrť roka po zvýšení úrokov bol index v strate 5,4 %. Po pol roku od prvého zvýšenia sadzieb -- bez zarátania spomínanej spľasnutej bubliny zo začiatku nového milénia -- DJI skĺzol v priemere o 9,7 %. Zhruba po šiestich mesiacoch sú karty vyložené na stôl a Wall Street hľadá nový smer. Ak sa napĺňajú prognózy rastu HDP, ako to bolo v rokoch 1978 alebo 1994, akciové indexy rastú. Naopak, ak príde nečakaná udalosť ako v rokoch 1973 alebo 2000, burza pokračuje vo voľnom páde, kým nenarazí na dno v podobe technickej úrovne burzových špekulantov. Ak teda dáme na univerzálnu platnosť štatistík a cena ropy výrazne nespomalí hospodársky rast, potom americké akciové trhy otvoria ďalší tender na dôveru investorov v septembri (počítajme, že so zvýšením úrokov trhy kalkulovali od februára) alebo na prelome roka (6 mesiacov od prvého zvýšenia úrokov Fedu). Šancu vydať sa na cestu rastu môže pred Silvestrom znásobiť investičná iskra typická pre toto obdobie -- tzv. efekt Santa Clausa alebo januárový efekt.
Vianoce a akcie
Skokový rast cien akcií v čase medzi Štedrým dňom a Novým rokom je známy ako efekt Santa Clausa. Pre tento jav existuje viac vysvetlení. Motiváciou na nákup je koniec fiškálneho obdobia, teda daňové špekulácie, ďalej nižšia likvidita (kvôli dovolenkám) a s ňou spojené šance špekulátorov výraznejšie pohnúť kurzom akcie. Najjednoduchšie je spojiť obidve vysvetlenia v kombinácii s tzv. januárovým efektom. Investori totiž na konci roka čistia svoje portfólio od akcií, ktoré klesli pod nadobúdaciu cenu. Tieto straty môžu odpísať proti kapitálovému zisku, čím znižujú daňový základ. Niektoré akcie preto kvôli predajnej nálade klesajú, ale v čase nízkej likvidity ich skupujú špekulátori. Tí čakajú, že sa na trh začiatkom januára vráti aktivita a obchodníci, ktorí kvôli daniam predávali akcie a obnovia svoje investičné portfólium. Januárový efekt sa najvýraznejšie prejavuje na tzv. small-caps, teda akciách s nižšou trhovou kapitalizáciou, pri ktorých špekulanti ľahšie realizujú kurzový pohyb vzhľadom na relatívne nízky objem emisie a možnosť výraznejšieho pohybu ceny small-caps akcií.