Aké sú podľa vášho názoru perspektívy slovenskej ekonomiky?
- Tie vidím ako veľmi dobré, najmä teraz, ako sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Je na to viac dôvodov. Prvým je veľmi stabilné makroekonomické prostredie, čo je výsledok veľmi dobrej rozpočtovej a menovej politiky v posledných dvoch-troch rokoch. Ďalším je zlepšujúca sa klíma v západných ekonomikách, čo má istý dosah na slovenskú ekonomiku. Potom je tu zvyšujúca sa konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva. Je tu i skutočnosť, že v posledných dvoch rokoch prišiel do ekonomiky veľký objem priamych zahraničných investícií. Napokon, a to dáva Slovensku v porovnaní s inými krajinami v regióne výhodu, uskutočňujú sa štrukturálne reformy. Spomeniem aspoň reštrukturalizáciu a privatizáciu bankového sektora pred niekoľkými rokmi a nedávne významné zmeny vo verejných výdavkoch. Boli to reformy veľmi bolestivé, ale absolútne nevyhnutné a pozitívne výsledky občania pocítia onedlho.
Ktoré prístupy slovenskej vlády pokladáte za kľúčové?
- Reformy a rozpočtovú konsolidáciu. Ony spolu súvisia, dôsledná rozpočtové konsolidácia sa nedá robiť bez reforiem. V niektorých krajinách sa pokúsili znížiť rozpočet všeobecnej vlády určitými opatreniami. To nie je trvalé riešenie. Myslím si, že daňová reforma spolu s reformami výdavkov, ich udržaním pod kontrolou, robí reálnym cieľ vlády splniť maastrichtské kritériá do roku 2007. Pred dvoma rokmi by som o tom presvedčený nebol.
Sú už slovenské inštitúcie vybudované tak, aby plnili v demokratickej a trhovej ekonomike príslušnú úlohu?
- V budovaní inštitúcií sa dosiahol veľký pokrok. Nebol som tu tak dlho, aby som si trúfol robiť ďalekosiahle závery, ale vo všeobecnosti možno povedať, že inštitúcie nadobudli jednoznačne protrhovú orientáciu.
Pôsobili ste na Slovensku niekoľko rokov. Môžete zhodnotiť spoluprácu so slovenskými inštitúciami?
- Bol som tu dva a pol roka a predtým som sa päť rokov Slovenskom zaoberal vo Washingtone. Za tento čas môžem teda konštatovať transformáciu Slovenska skutočne prozápadným, prointegračným smerom. Spolupráca s oboma vládami, s ktorými som pracoval, bola veľmi dobrá. Dovoľujem si povedať, že nepoznám lepší príklad spolupráce krajiny s MMF, ako Slovensko. Vlády si dôsledne plnili svoje programy, najmä tá, ktorá je od roku 2002. Veľmi úzko som spolupracoval s ministrom financií Ivanom Miklošom a so štátnym tajomníkom Vladimírom Tvaroškom. Slovensku sme sa snažili pomôcť technickou odbornou pomocou. Začiatkom roka 2003 tu bolo niekoľko odborníkov na daňovú politiku, daňovú správu, verejné výdavky, štatistiku štátnych financií. Som presvedčený, že experti MMF vláde skutočne pomohli.
Veľmi dobrá bola aj spolupráca s Národnou bankou Slovenska. NBS nám ochotne poskytla priestory vo svojej hlavnej budove, takže sme boli aj fyzicky veľmi blízko.
Prečo kancelária MMF v SR končí svoju činnosť?
- Sú tu dve príčiny. Prvá je, že MMF nemá neobmedzené zdroje a snaží sa ich umiestňovať čo najefektívnejšie. A je isté, že pomoc rozvojovým krajinám je naliehavejšia ako Slovensku. Druhá príčina je, že Slovensko už patrí do EÚ a ekonomika ide správnym smerom. Konštatujú to aj misie MMF, ktoré prichádzajú na Slovensko.
Staff Monitored Programm (program MMF uplatňovaný v súvislosti s pôžičkou Svetovej banky EFSAL na reštrukturalizáciu bankového sektora - poznámka redakcie) sa skončil v roku 2002. Všetky pôžičky MMF sú splatené a Slovensko v tomto zmysle nemá k MMF žiadne záväzky.